Dane / Daň z príjmov fyzickej osoby/Povinnosti SZČO pri začatí živnostenskej činnosti: kam sa registrovať a na aké platby nezabudnúť
Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
Pripojte sa k 20 000 používateľom.
Vyskúšajte zadarmo

Povinnosti SZČO pri začatí živnostenskej činnosti: kam sa registrovať a na aké platby nezabudnúť

Povinnosti SZČO pri začatí živnostenskej činnosti: kam sa registrovať a na aké platby nezabudnúť
Seyfor Slovensko, a.s.
31. 03. 2023
Doba čtení9 minút čítania
Líbilo se2
Povinnosti SZČO pri začatí živnostenskej činnosti: kam sa registrovať a na aké platby nezabudnúť

Obsah

    Získaním živnostenského oprávnenia nadobúda daňovník právo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Súčasne s týmto právom mu však vznikajú aj povinnosti okrem iného aj voči daňovému úradu, zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. O aké povinnosti ide, hovorí tento článok.

    V súčasnej dobe daňovník pri získavaní živnostenského oprávnenia vykoná – a to priamo na živnostenskom úrade – aj svoju registráciu ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej tiež „SZČO“) u ďalšej inštitúcie: zdravotnej poisťovne. Daňový úrad živnostníka už zaregistruje sám. Znamená to teda, že už nemusí žiadnym úradom nič oznamovať, registrácia je vykonaná priamo cez živnostenský úrad, resp. na základe údajov zapísaných do živnostenského registra.

    Povinnosti živnostníkov na daňovom úrade

    1. Registrácia SZČO k dani z príjmov fyzických osôb

    Pri začatí samostatnej zárobkovej činnosti už daňovníka od roku 2023 automaticky zaregistruje k dani z príjmov sám daňový úrad na základe údajov zapísaných do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktoré do neho boli prevzaté zo živnostenského registra.

    V prvom roku podnikania nemá SZČO povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov. Po skončení zdaňovacieho obdobia – kalendárneho roka – sa podáva daňové priznanie a to do 3 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, prípadne do 6 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia (pokiaľ je lehota na podanie daňového priznanie predĺžená), prípadne do 9 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania a súčasťou jeho príjmov sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovníkovi v daňovom priznaní vznikne daň na úhradu, je táto daň splatná v lehote na podanie daňového priznania.

    Podľa výšky poslednej známej daňovej povinnosti (daň zo základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zníženého o odpočet daňovej straty pri použití sadzby dane 19 %) uvedenej v poslednom daňovom priznaní vám môže tiež vzniknúť preddavková povinnosť:

    • posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur – štvrťročná preddavková povinnosť,
    • posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur – mesačná preddavková povinnosť.

    2. Registrácia SZČO k dani z pridanej hodnoty

    Pri rozhodovaní, či sa má daňovník dobrovoľne zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, je potrebné skúmať, či budú jeho odberatelia platiteľmi DPH, či bude poskytovať svoje plnenia aj do cudziny, poprípade či bude nejaké plnenia z cudziny obstarávať alebo či je vysoko pravdepodobné, že jeho obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 eur. Pokiaľ bude odpoveď na vyššie uvedené situácie kladná, potom možno – vo všeobecnej rovine – odporučiť, aby sa ako platiteľ zaregistroval. Napriek tomu je však nutné, aby bola každá SZČO posudzovaná individuálne.

    3. Registrácia SZČO k dani z motorových vozidiel

    Predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie L, M, N a O, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť v zdaňovacom období. Používaním vozidla na podnikanie sa rozumie nielen jeho skutočné používanie na podnikanie, ale napríklad aj účtovanie o ňom, jeho evidovanie v daňovej evidencii a uplatňovanie daňových výdavkov spojených s jeho používaním. Pre daň z motorových vozidiel sa nie je potrebné registrovať. Výška dane z motorových vozidiel závisí od kategórie motorového vozidla, druhu jeho pohonu a jeho veku. Zdaňovacie obdobie je kalendárny rok a daňové priznanie sa podáva do 31. januára nasledujúceho roka.

    4. Registrácia SZČO ako platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a zrážkovej dane

    Za predpokladu, že bude SZČO vykonávať svoju činnosť za pomoci zamestnancov, stane sa platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti (ako zamestnávateľ). Okrem mesačných povinností spojených so mzdovou agendou bude po skončení roka povinný podať hlásenie o vyúčtovaní dane, zamestnancom vystaviť potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a na ich žiadosť im vykonať ročné zúčtovanie dane. Platiteľom dane z príjmov sa stane SZČO aj vtedy, ak bude daň z príjmov vyberať zrážkou, z čoho jej vyplynie povinnosť podávať oznámenia o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. Keďže ste už ako SZČO daňovým úradom automaticky registrovaný na daň z príjmov, nemusíte sa ako platiteľ dane z príjmov u neho registrovať znovu a ani mu túto skutočnosť od roku 2023 oznamovať na účely vykonanie zmien v registrácii.

    TIP: Zistite, čo sú to paušálne výdavky a ako ich vypočítať.

    Povinnosti živnostníkov voči zdravotnej poisťovni

    Poistné na zdravotné poistenie sa platí formou mesačných preddavkov, prípadne následne po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia formou nedoplatku na zdravotnom poistení. Preddavky sú splatné do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

    Preddavky na zdravotné poistenie – ako je to, ak máte podnikanie ako hlavnú a vedľajšiu činnosť

    V roku začatia samostatnej zárobkovej činnosti sa platí preddavok vypočítaný z minimálneho vymeriavacieho základu – pre rok 2023 je minimálny mesačný preddavok 84,77 eura. Pokiaľ je začínajúca SZČO osobou, za ktorú je platiteľom zdravotného poistenia aj štát (študent, dôchodca), prípadne je súčasne zamestnancom, nemá táto SZČO povinnosť do konca roka nasledujúceho po roku začatia podnikania platiť preddavky (resp. môže si určiť ich výšku aj nulovú). Zdravotné poistenie prípadne doplatí formou nedoplatku v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.

    Od 1. januára roka, ktorý dva roky nasleduje po roku začatia podnikania (ak napríklad začnete podnikať v roku 2021, tak ide o 1. január 2023) a v nasledujúcich rokoch sa výška preddavku už odvíja od podaného daňového priznania a dosiahnutého základu dane z príjmov v ňom.

    Preddavky na zdravotné poistenie sa neplatia za obdobie, počas ktorej SZČO poberá nemocenské, ošetrovné alebo materské. Aby jej vôbec na tieto nemocenské dávky vznikol nárok, je potrebné splniť viaceré podmienky, hlavne aby SZČO bola povinne alebo dobrovoľne sociálne poistená.

    Pokiaľ je SZČO súčasne tiež zamestnancom alebo študentom, dôchodcom či inou osobou, za ktorú zdravotné poistenie platí štát (dochádza u nej k súbehu platiteľov zdravotného poistenia), tak sa na ňu nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Výška preddavkov na zdravotné poistenie je takejto SZČO vypočítavaná podľa výšky jej skutočných príjmov a môže byť aj nižšia ako výška minimálnych preddavkov.

    Po skončení príslušného kalendárneho roka vykoná zdravotná poisťovňa na základe údajov z podaného daňového priznania ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za minulý rok v lehote do 30. septembra, resp. do 31. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania. Porovná sa v ňom zdravotné poistenie, ktoré ste mali zaplatiť podľa skutočne dosiahnutých príjmov v daňovom priznaní, s preddavkami na zdravotné poistenie, ktoré ste zaplatili za rok, za ktorý ste podali daňové priznanie. Výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. Preplatok vám bude vrátený do 60 dní a na úhradu nedoplatku máte tiež 60 dní.

    Odoberajte účtovné a daňové novinky zrozumiteľne a včas

    Zadajte váš e-mail a naše účtovné a daňové tipy vám budú chodiť priamo do e-mailu. info

    Odoslaním súhlasíte s našimi zásadami pre spracovanie osobných údajov.

    Povinnosti živnostníkov voči Sociálnej poisťovni

    1. Poistné SZČO na sociálne poistenie

    Začínajúca SZČO nie je povinná platiť poistné na sociálne poistenie. Povinné sociálne poistenie vám vzniká až od 1. júla (resp. 1 októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom na základe daňového priznania vaše hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahli šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok predchádzajúci roku, za ktorý ste podali daňové priznanie. V roku 2023 vznikne povinné sociálne poistenie SZČO, ktorých príjmy za rok 2022 presiahli 7 266 eur, čo je šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2021.

    Ak teda nepresiahnete určitú hranicu príjmov, tak vám sociálne poistenie nemusí vzniknúť vôbec. Je potrebné si však uvedomiť, že tým vo všeobecnosti prichádzate nielen o dôchodok, ale sa ukracujete napríklad aj nemocenské dávky poskytované v prípade choroby, ošetrovania člena rodiny alebo aj materstva. Preto existuje možnosť prihlásiť sa na sociálne poistenie dobrovoľne.

    Ak sa stanete povinne sociálne poistenou osobou, tak vám výšku sociálneho poistenia vypočíta Sociálna poisťovňa podľa vašich príjmov uvedených v poslednom daňovom priznaní. Poistné však budete platiť najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu. V roku 2023 je minimálna suma povinného sociálneho poistenia 200,72 eura mesačne. Zahŕňa povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Ako dobrovoľne sociálne poistená osoba si výšku vymeriavacieho základu na výpočet sociálneho poistenia určujete sami, ale ten tiež nemôže byť nižší ako minimálny vymeriavací základ. Môžete si vybrať, či chcete byť len dobrovoľne dôchodkovo poistený (platíte minimálne 174,08 eura mesačne) alebo dobrovoľne dôchodkovo a dobrovoľne nemocensky poistený (platíte minimálne 200,72 eura mesačne).

    Je dôležité uviesť to, že v systéme sociálneho poistenia SZČO na rozdiel od zdravotného poistenia vôbec nezáleží na tom, či ste zároveň aj zamestnancom, študentom, dôchodcom a podobne. Ak vám povinné sociálne poistenie vznikne alebo sa k nemu prihlásite dobrovoľne, tak minimálny vymeriavací základ sa na vás bude vzťahovať bez výnimky. Ďalším rozdielom je to, že v sociálnom poistení platíte priamo poistné, nie preddavky na poistné. V sociálnom poistení sa nevykonáva žiadne ročné zúčtovanie a pri jeho platení v správnej výške nevznikajú preplatky a nedoplatky.

    Ani v prípade sociálneho poistenia ho ako povinne alebo dobrovoľne sociálne poistená SZČO neplatíte za obdobie, počas ktorého poberáte nemocenské, ošetrovné alebo materské.

    Sociálne poistenie je splatné do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí.

    2. Poistné SZČO na poistenie v nezamestnanosti

    Poistenie v nezamestnanosti je dobrovoľné. Pokiaľ sa SZČO rozhodne byť zúčastnená poistenia v nezamestnanosti, potom pre ňu platí povinnosť platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré pre tento rok 2023 činí minimálne 12,11 eura mesačne. Je však potrebné podotknúť, že dobrovoľne poistenou v nezamestnanosti môže byť len SZČO, ktoré je zároveň povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená a dôchodkovo poistená.

    Boli informácie v článku užitočné?

    Hodnotenie iba pre užívateľov nášho blogu.

    Áno
    Nie
    Vyzkoušejte si účetní program Money S3

    Vyskúšajte si účtovný program
    Money S3

    Zadarmo a so všetkými funkciami

    Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
    Pripojte sa k 20 000 používateľom.
    Vyskúšajte zadarmo
    Zavrieť reklamu
    Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
    Pripojte sa k 20 000 používateľom.