Samozdanenie znamená prenesenie daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. Prakticky to znamená, že dodávateľ vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH a odberateľ je povinný zdaniť hodnotu tovaru alebo služby tuzemskou DPH a daň odviesť. Pokiaľ ide o platiteľa DPH, má právo si daň na vstupe aj odpočítať.     

Štandardný režim dodania tovaru alebo služby v tuzemsku

Pri štandardnom režime dodania tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku dochádza k zaťaženiu takého dodania daňou z pridanej hodnoty (DPH). Platiteľ, ktorý uskutočňuje dodanie tovaru alebo služby, je povinný z tohto dodania priznať DPH a odviesť ju. Na druhej strane platiteľ, ktorý prijíma toto plnenie, má za podmienok §49 až §51 ZDPH nárok na odpočet DPH.

Režim prenesenia daňovej povinnosti

Základný rozdiel medzi štandardným režimom dodania tovaru alebo služby v tuzemsku a režimom prenesenia daňovej povinnosti je v tom, že dochádza k preneseniu povinnosti platiteľa (poskytovateľa plnenia) priznať a zaplatiť daň na výstupe za uskutočnené zdaniteľné plnenie s miestom dodania v tuzemsku v zákonom stanovených prípadoch na platiteľa, ktorý toto zdaniteľné plnenie prijal (príjemca plnenia).

Dôležité je uvedomiť si, že režim prenesenia daňovej povinnosti sa nepoužije vtedy, ak je príjemcom plnenia neplatiteľ DPH. Prenos daňovej povinnosti v tuzemsku môže nastať iba medzi dvoma platiteľmi DPH. Dodávateľ je povinný vystaviť faktúru s informáciou o prenose daňovej povinnosti.

Ak ide o dodanie tovaru alebo služby, pri ktorom by mal dodávateľ uplatniť prenos daňovej povinnosti na odberateľa a odberateľ nie je platiteľom DPH, dodávateľ vystaví faktúru s DPH, nakoľko nemá na koho preniesť túto daňovú povinnosť.

Podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH je platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na:

• dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku,
• prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu v tuzemsku,
• dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 8,
• dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji,
• dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky, pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky,
• dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) (napr. doklad vyhotovený registračnou pokladnicou) – obilniny, sójové bôby, liečivé rastliny a pod.,
• dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, iných ako uvedených v písmene a) okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) (napr. doklad vyhotovený registračnou pokladnicou) – napríklad železo, oceľ a pod.,
• dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 € a viac,
• dodanie integrovaných obvodov, ak sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je 5 000 € a viac,
• dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu (t. j. štatistická klasifikácia produktov podľa činností CPA) a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu (t. j. štatistická klasifikácia produktov podľa činností CPA).

Dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti, či dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, je potrebné posúdiť vždy podľa Prehľadu činností zatriedených podľa štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA) vydaného Finančným riaditeľstvom SR, ktorý stále priebežne aktualizuje.  

Podľa § 69 ods. 11) je odberateľ povinný platiť daň, t. j. samozdaniť pri dodaní (t. j. nákupe) zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej (podľa § 69 ods. 10) alebo pri dodaní (t. j. nákupe) investičného zlata, ak sa platiteľ rozhodol dodanie investičného zlata zdaňovať.

Daná problematika je pomerne komplikovaná a v praxi môže konkrétna situácia priniesť mnoho otázok. Vždy je potrebné posúdiť dodanie individuálne. Aby sme uviedli aspoň jeden príklad z praxe, pomôžeme si príkladom uvedeným na stránke finančnej správy www.financnasprava.sk.

Otázka:

Slovenská spoločnosť je platiteľom DPH a jej hlavnou činnosťou je nakladanie s odpadom. Zaoberá sa najmä výkupom, triedením a následným predajom kovového šrotu. Pre ľahšiu manipuláciu so šrotom, tento po vytriedení lisuje do paketov a následne predáva na trhu. Aktuálne používa ďalšiu mechanickú úpravu a to strihanie a drvenie a takto upravený šrot umiestňuje na trhu. Pri predaji šrotu postupuje podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH, pričom vo svojej otázke poukazuje na definíciu kovového odpadu a kovového šrotu podľa tohto ustanovenia. zákona o DPH.

Tento platiteľ DPH svoju činnosť vykonáva na základe povolení na zber a zhodnocovanie odpadov v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. O odpadoch. Podľa platiteľa DPH tento zákon rovnako definuje odpad ako hnuteľnú vec alebo látku, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť. Zákon, ale vymedzuje, že odpadom nie je špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu. Taktiež osobitné predpisy ako napr. Nariadenie EÚ č. 333/2011, Nariadenie Komisie EÚ č. 715/2013 vymedzujú, že odpadom nie je odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a spĺňa požiadavky na výrobok uvádzaný na trh ustanovené týmito osobitnými predpismi. Tieto nariadenia tiež definujú kedy železný, oceľový a hliníkový šrot prestávajú byť odpadom.

Platiteľ DPH sa pýta, či vzhľadom k tomu, že získal certifikát stavu konca odpadu, pri tuzemských dodávkach má postupovať aj naďalej v súlade s § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH (ide  o vytriedenie a mechanickú úpravu šrotu – zlisovanie, strihanie a drvenie) alebo má postupovať podľa zákona o odpadoch a po dosiahnutí stavu konca odpadu pri tuzemských dodávkach má uplatňovať bežný režim zdanenia. Ďalej sa tiež pýta, či je potrebné vzhľadom k tomu, že zákon o DPH využíva pri klasifikácii colný sadzobník, podľa ktorého je v zákone prebratá aj definícia kovového odpadu a kovového šrotu požiadať o záväznú informáciu o nomenklatúrnom pre každý jednotlivý výstup, ktorý dosiahol stav konca odpadu v súlade so zákonom o odpadoch.

Ako platiteľ DPH ďalej píše v praxi môže nastať situácia, že dva subjekty, ktoré vykonajú na šrote rovnaké postupy – ako triedenie, strihanie, lisovanie, drvenie, budú mať z ohľadu zákona o odpadoch dva rôzne prístupy, a to:

1. subjekt, ktorý získal certifikát manažérstva kvality o zhode s požiadavkami Nariadenia rady (EÚ) č. 333/2011 bude môcť vyhlásiť stav konca odpadu – odpad prestáva byť odpadom podľa zákona o odpadoch,

2. subjekt, ktorý certifikát nemá, podľa zákona o odpadoch pracuje naďalej s odpadom.
 
Otázkou teda je ako riešiť tento problém z pohľadu zákona o DPH a zdaňovania jednotlivých dodávok?

Odpoveď:

Podľa § 2 ods. 1 zákona o odpadoch je odpadom hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Podľa ods. 2 písm. b) citovaného ustanovenia odpadom nie je špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu. § 2 ods. 5 zákona o odpadoch upravuje, že stav konca odpadu je stav, ktorý dosiahne špecifický odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu vrátane recyklácie a ak zároveň ide o odpad, pre ktorý boli ustanovené osobitné kritériá v osobitnom predpise alebo vo vykonávacom predpise, ktorý spĺňa tieto kritériá. Osobitné kritériá sa vypracujú v súlade s týmito podmienkami:

a) látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely,

b) pre látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,

c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa požiadavky ustanovené v právnych predpisoch a technických normách, ktoré sa uplatňujú na výrobky, a

d) použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

V zmysle uvedeného predmetný predávaný kovový šrot nie je podľa zákona o odpadoch odpadom. Ustanovenie § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH upravuje prenos povinnosti platiť daň na platiteľa dane, odberateľa tovaru. Zákon o DPH definuje kovový odpad a kovový šrot ako kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov. Táto definícia je totožná s definíciou v colnom sadzobníku (trieda XV). Kovový odpad alebo kovový šrot môže byť aj napríklad nepoužiteľný tovar, ktorý sa predáva ako kovový odpad alebo kovový šrot a platí prenos daňovej povinnosti na odberateľa. Napriek tomu, že slovenská spoločnosť, platiteľ dane, má certifikát stavu konca odpadu a v zmysle zákona o odpadoch nejde o odpad, avšak ak z pohľadu zatriedenia do príslušnej položky colného sadzobníka ide o kovový šrot alebo kovový odpad, uplatní sa na základe zákona o DPH pri jeho predaji prenos daňovej povinnosti na odberateľa.

 

Autorom článku je Katarína Serinová