Zvýšenie prahovej hodnoty pre status mikrodaňovníka

Status tzv. „mikrodaňovníka“ bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v roku 2021. Základnou podmienkou pre získanie statusu mikrodaňovníka do konca roka 2023 bolo to, že jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) nesmú prevýšiť sumu 49 790 eur. Ide o sumu naviazanú na hodnotu obratu, po ktorej dosiahnutí sa podnikateľ povinne stáva platiteľom DPH.

Od roku 2024 dochádza k zvýšeniu rozhodujúcej sumy na 60 000 eur. Mikrodaňovníkom sa tak (po splnení ostatných podmienok definovaných zákonom o dani z príjmov) bude môcť stať fyzická osoba so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a právnická osoba so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi 60 000 eur. Vďaka tomu si bude môcť mikrodaňovník uplatniť viaceré výhody. Patria medzi ne napríklad zvýhodnené pravidlá odpočítavania daňovej straty a odpisovania hmotného majetku.

Zvýšenie hranice príjmov pre uplatnenie nižšej sadzby dane z príjmov

Pôvodne si 15 % sadzbu dane z príjmov na základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti mohli uplatniť tie fyzické osoby, ktoré za zdaňovacie obdobie dosiahli zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti neprevyšujúce 49 790 eur. Podobne si 15 % sadzbu dane z príjmov mohla uplatniť aj právnická osoba, ktorá za zdaňovacie obdobie dosiahla zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce 49 790 eur. Od roku 2024 sa táto suma na uplatnenie 15 % sadzby dane z príjmov zvyšuje na 60 000 eur a uplatní sa na zdaňovacie obdobia začínajúce 1. januára 2024 alebo neskôr.

Zamestnanecké akcie oslobodené od dane z príjmov

Ak zamestnanec 1. januára 2024 alebo neskôr v súvislosti so svojou prácou vykonávanou pre zamestnávateľa získa nepeňažné plnenie vo forme zamestnaneckých akcií alebo obchodného podielu na s. r. o. svojho zamestnávateľa, pôjde o príjem oslobodený od dane z príjmov. Avšak musia byť k tomu splnené dve podmienky (súčasne). Prvou z nich je to, že tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividendy) odo dňa registrácie na daň z príjmov do konca toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom. Druhou je to, že zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (burze), a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom.

Rovnaké oslobodenie od dane z príjmov s rovnakými podmienkami sa vzťahuje aj na nepeňažné plnenie vo forme akcie alebo obchodného podielu na s. r. o. získané fyzickou osobou s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v súvislosti s jej činnosťou vykonávanou pre obchodnú spoločnosť, ktorej akcie alebo obchodný podiel takto získala.

V prípade predaja takto získaných akcií alebo obchodných podielov sa však na ne nebude môcť uplatniť žiadne oslobodenie od dane z príjmov.

Zmena parametrov daňového bonusu na zaplatené úroky z úveru na bývanie

Na zmluvy o úvere na bývanie (hypotéky) uzatvorené do 31. decembra 2023 sa budú vzťahovať pravidlá pre daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie platné ešte do konca roka 2023.

Na zmluvy o úvere na bývanie (hypotéky) uzatvorené 1. januára 2024 alebo neskôr sa už budú vzťahovať nové pravidlá pre daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie. Tie prinášajú viacero zmien. Po novom bude možné uplatiť daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie (na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie) na jeden byt alebo rodinný dom slúžiaci výlučne k vlastnému trvalému bývaniu daňovníka alebo k vlastnému trvalému bývaniu daňovníka spolu s blízkymi osobami. Zmena spočíva v tom, že daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie si už nebude možné uplatniť na investičnú nehnuteľnosť, ktorá sa prenajíma.

Veková podmienka, že daňovník musí mať ku dňu podania žiadosti o hypotekárny úver najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov, zostáva zachovaná. Zvyšuje sa však príjmová hranica. Na daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie bude môcť siahnuť ten, ktorého priemerný mesačný príjem za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o úvere na bývanie, je vo výške najviac 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v Slovenskej republike zistenej za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o úvere na bývanie. Pôvodne išlo o 1,3 násobok priemernej mesačnej mzdy.

Výraznou zmenou je aj to, že daňovým bonusom na zaplatené úroky z úveru na bývanie bude suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov vypočítaných z celej sumy poskytnutého úveru na bývanie, najviac však do výšky 1 200 eur za rok. Pre hypotekárne úvery uzatvorené do konca roka 2023 sa daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie počíta maximálne zo sumy hypotéky 50 000 eur a maximálne si bolo takto možné uplatniť 400 eur za rok.

Zvýšenie sadzby dane z podielov na zisku (dividend)

Zo 7 % na 10 % sa zvyšuje sadzba dane z príjmov okrem iného aj pre podiely na zisku (dividendy) vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce 1. januára 2024 alebo neskôr:

• vyplácané fyzickej osobe (daňovému rezidentovi Slovenskej republiky alebo zahraničného spolupracujúceho štátu) zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v Slovenskej republike, ak sú tieto podiely na zisku (dividendy) určené na rozdelenie jej vlastníkom, členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu. Táto daň z príjmov sa vyberá zrážkou a daňovníkovi ju ešte pred vyplatením podielov na zisku (dividend) zrazí vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo.
• vyplácané fyzickej osobe (daňovému rezidentovi Slovenskej republiky) zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v zahraničnom spolupracujúcom štáte, ak sú tieto podiely na zisku (dividendy) určené na rozdelenie jej vlastníkom, členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu. Tieto príjmy sa zdania podaním daňového priznania ako súčasť osobitného základu dane z príjmov.

Ak sa tieto podiely na zisku (dividendy) vyplácajú smerom od slovenskej firmy k daňovému rezidentovi zahraničného spolupracujúceho štátu alebo smerom od zahraničnej firmy k daňovému rezidentovi Slovenska, je potrebné prihliadnuť aj na zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Tá môže ustanovovať iný postup a má prednosť pred slovenským zákonom o dani z príjmov.

Znovuzavedenie minimálnej dane právnickej osoby (daňovej licencie)

Od roku 2024 sa zavádza minimálna daň právnickej osoby, čo je v podstate pre podnikateľov známy niekdajší inštitút tzv. „daňových licencií“, ktoré boli na Slovensku platné v rokoch 2014 až 2017. Minimálna daň právnickej osoby je daň z príjmov (po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí), ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré jeho daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka, prípadne vykázal daňovú stratu. Výška minimálne dane právnickej osoby sa odvíja od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka.

Zdaniteľné príjmy (výnosy) daňovníka za zdaňovacie obdobie	Výška minimálnej dane právnickej osoby
neprevyšujúce sumu 50 000 eur	340 eur
prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur	960 eur
prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur	1 920 eur
prevyšujúce sumu 500 000 eur	3 840 eur
Daňovník, ktorý má za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách fyzické osoby so zdravotným postihnutím, platí polovičnú minimálnu daň.

Ak bude tabuľkovo určená minimálna daň právnickej osoby vyššia ako daň z príjmov vypočítaná v daňovom priznaní, môže si daňovník o tento rozdiel znížiť daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň z príjmov najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Započítanie je však možné aplikovať len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.

Minimálna daň právnickej osoby sa nebude vzťahovať na:

• daňovníka, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol (ide predovšetkým o novozaložené obchodné spoločnosti),
• daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie (napríklad nadácia),
• verejnú obchodnú spoločnosť (jej základ dane si zdaňujú spoločníci ako fyzické osoby),
• daňovníka, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko,
• daňovníka za zdaňovacie obdobia odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu,
• pozemkové spoločenstvo, ak má len príjmy z poľnohospodárskej prvovýroby, hospodárenia v lesoch a na vodných plochách so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) najviac 10 000 eur,
• daňovníka počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom mu bolo doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti.

Minimálna daň právnickej osoby sa prvýkrát bude platiť za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024. Existuje predpoklad, že mnoho tzv. „spiacich spoločností“ ich majitelia radšej zlikvidujú, ako by mali platiť minimálnu daň. Právnické osoby, ktoré sa v priebehu roka 2024 zrušia s likvidáciou alebo na ktoré bude vyhlásený konkurz, nebudú platiť minimálnu daň.

Pravidlá o obmedzení úrokových nákladov pre právnické osoby

Popri existujúcich tzv. „pravidlách nízkej kapitalizácie“ budú zahrnutie úrokových nákladov do základu dane z príjmov obmedzovať aj ďalšie pravidlá o obmedzení úrokových nákladov. Tie sa uplatnia na čisté úrokové náklady plynúce na základe zmlúv uzatvorených 1. januára 2024 alebo neskôr, vrátane dodatkov uzatvorených 1. januára 2024 alebo neskôr k zmluvám, ktoré boli uzatvorené do 31. decembra 2023. Ak daňovník zvýši základ dane z príjmov podľa týchto nových pravidiel, pravidlá nízkej kapitalizácie sa neuplatnia.

Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, právnická osoba základ dane z príjmov zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu presne vymedzených základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy. Čistými úrokovými nákladmi je suma, o ktorú náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré sú daňovými výdavkami, presahujú úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom, ktoré sú zdaniteľným príjmom.

Čisté úrokové náklady, ktoré si podľa týchto pravidiel o obmedzení úrokových nákladov daňovník nemohol uplatniť v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období, si bude môcť odpočítať od základu dane z príjmov maximálne v piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Aj v tomto prípade však musí platiť, že „staré“ v minulosti neuplatnené + „nové“ čisté úrokové náklady dohromady nesmú presiahnuť 30 % spomenutej limitnej hodnoty.