Tri možnosti uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky

Možnosti uplatňovania daňových výdavkov na spotrebované pohonné látky sú uvedené v § 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa tohto ustanovenia má daňovník na výber tieto tri možnosti uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky:

• podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané určeným spôsobom,
• na základe prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidla,
• vo forme paušálnych výdavkov z ich celkového nákupu.

Všetky tri spôsoby uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky sú si rovnocenné a daňovník ich môže použiť pri vlastnom, prenajatom, vypožičanom motorovom vozidle, ako aj pri motorovom vozidle obstaranom formou finančného prenájmu. Je potrebné však zdôrazniť, že pri každom spôsobe uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky je daňovník povinný preukázať nákup pohonných látok dokladom. V prípade, že má daňovník niekoľko motorových vozidiel, môže sa pri každom z nich rozhodnúť použiť iný spôsob uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky podľa toho, ktorý je pre neho výhodnejší.

Poznámka: Informácie uvedené v tomto článku o výdavkoch na spotrebované pohonné látky sa nevzťahujú na uplatňovanie týchto výdavkov SZČO, ktorá na pracovnej ceste použije vlastné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku. V tomto prípade je postup o niečo odlišný.

Výdavky na PHL prepočítané podľa cien platných v čase ich nákupu

Pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky sa vychádza z cien platných v čase ich nákupu, ktoré sa prepočítajú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje ešte o 20 %. Pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky, ako vyplýva z jeho princípu, je daňovník povinný viesť evidenciu jázd.

Príklad: V mesiaci máj prešlo motorové vozidlo na podnikateľské účely 800 km. Na tento účel bolo nakúpených 25 litrov benzínu za cenu 1,580 eura za liter a 30 litrov benzínu za cenu 1,605 eura za liter, čo je spolu 55 litrov za cenu 87,65 eura. V osvedčení o evidencii má uvedenú spotrebu 6,1 litra na 100 km. Najskôr sa vypočíta spotreba zvýšená o 20 %, čo je 7,32 litra na 100 km. Z nej sa potom vypočíta množstvo spotrebovaných pohonných látok takto: 7,32 litra / 100 km x 800 km = 58,56 litra. Následne vypočítame hodnotu spotrebovaných pohonných látok takto: 58,56 litra x (87,65 eura / 55 litrov) = 93,32 eura. Daňovník si napriek tomu môže zahrnúť do daňových výdavkov za mesiac máj náklady na spotrebované pohonné látky 87,65 eura, čo je maximálna preukázateľne vynaložená suma týchto nákladov na základe dokladov.

Ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch neuvádza, zákon o dani z príjmov umožňuje vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa § 31 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii v znení neskorších predpisov. V rovnakej situácii, ak ide o nákladné automobily a pracovné mechanizmy, môže daňovník vychádzať z preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej v internej smernici, ktorá preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných látok. Ak sa využije niektorí z týchto postupov, tak sa už spotreba nezvyšuje o spomínaných 20 %.

Výdavky na PHL na základe prístrojov satelitného systému sledovania vozidla

Ďalšia možnosť je preukazovanie výdavkov na spotrebované pohonné látky na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel (GPS). Ak je vozidlo vybavené satelitným systémom sledovania jeho prevádzky, tak toto zariadenie musí viesť automaticky evidenciu jázd a zaznamenávať aj spotrebu pohonných látok. S použitím informácií z dokladov o nákupe pohonných látok sú daňovým výdavkom pri tomto spôsobe výdavky na spotrebované pohonné látky najviac do výšky vykázanej z GPS prístrojov sledovania prevádzky vozidiel.

Pokročilejšie systémy, do ktorých je možné zaznamenávať aj údaje o nákupe pohonných látok, môžu už automaticky vypočítavať aj daňové výdavky pri jednotlivých jazdách na podnikateľské účely. V prípade tejto možnosti preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky sa preto spotreba nijako neprepočítava a môže byť preto aj omnoho vyššia ako „papierová“.

Výdavky na PHL vo forme paušálnych výdavkov z ich celkového nákupu

Posledná možnosť preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky je založená na paušálnych výdavkoch. Daňovým výdavkom sú výdavky na spotrebované pohonné látky do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov na spotrebované pohonné látky nie je potrebné viesť knihu jázd a prepočítavať spotrebu podľa osvedčenia o evidencii alebo technického preukazu. Povinnosťou daňovníka je preukázať stav tachometra vozidla na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia, ale aj nákup pohonných látok dokladmi o ich nákupe.

TIP: V rámci účtovného programu Money S3 môžete ľahko a pohodlne viesť knihu jázd. Modul Kniha jázd si môžete vyskúšať v demo verzii.

Príklad: Daňovník si uplatňuje zdaňovacie obdobie kalendárny rok. K 1. januáru bol stav tachometra vozidla 124 387 km a k 31. decembru 134 387 km. To znamená, že motorové vozidlo prešlo v roku 10 000 km. Z dokladov o nákupe pohonných látok vyplýva, že za celý kalendárny rok daňovník natankoval 650 litrov pohonných látok v celkovej cene 1 099,80 eura. Vzhľadom na to, že toto motorové vozidlo má v osvedčení o evidencii uvedenú kombinovanú spotrebu 6,1 litra na 100 km, je možné nákup 650 litrov pohonných látok na 10 000 km (z čoho vychádza priemerná spotreba 6,5 litra na 100 km) za celý kalendárny rok považovať za primeraný. Daňovým výdavkom však pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky bude len suma 879,84 eura (80 % z 1 099,80 eura) a zvyšných 219,96 eura bude nedaňovým výdavkom.

Výdavky na spotrebovanú elektrickú energiu pri elektromobiloch

V posledných rokoch sa čoraz častejšie na našich cestách objavujú aj motorové vozidlá, ktorých jediným zdrojom energie je elektrická energia – elektromobily. Ak sa používajú na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov, je možné aj pri nich uplatňovať daňové výdavky. Zákon o dani z príjmov nijakým špeciálnym spôsobom zahrňovanie výdavkov na spotrebovanú elektrickú energiu v elektromobiloch do daňových výdavkov neupravuje.

Pri elektromobiloch je v súvislosti s výdavkami na spotrebovanú elektrickú energiu preto vhodné postupovať primerane ako pri bežných motorových vozidlách, teda je možné si vybrať jeden z vyššie popísaných spôsobov preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky. Na tento účel je však pri elektromobile niekedy problematickým určenie spotreby elektrickej energie a ceny elektrickej energie. K týmto údajom je možné sa dopracovať rôznym spôsobom.

Pri nabíjaní elektromobilu v nabíjacej stanici dostane zákazník doklad, v ktorom je uvedené množstvo zakúpenej elektrickej energie a aj údaj o jej cene. Pri nabíjaní elektromobilu v domácich podmienkach (z klasickej zástrčky) to môže byť zložitejšie. Pri určení množstva elektrickej energie je možné vychádzať z doplnkových údajov samotného elektromobilu, nabíjačky alebo merača spotreby elektrickej energie. Čo sa týka ceny pri nabíjaní v domácich podmienkach, východiskom je faktúra za elektrickú energiu alebo zmluva o dodávke elektrickej energie, z ktorej je možné určiť cenu za 1 kWh odobratej elektrickej energie. Pozor však na to, aby sa výdavky na elektrickú energiu v takýchto prípadoch neobjavili v daňových výdavkoch dvakrát – prvý raz ako všeobecné výdavky na elektrickú energie a druhý raz ako výdavky v súvislosti s prevádzkou elektromobilu.

Spotreba elektromobilov býva uvedená v osvedčení o evidencii ako údaj Wh/km. Ak to tak nie je, tak by daňovník mal na jej určenie vychádzať v ideálnom prípade z merača spotreby elektrickej energie zabudovaného priamo v elektromobile, ktorý zisťuje presný odber elektrickej energie napríklad ako priemer na 100 km. Ak takýmto údajom elektromobil nedisponuje, tak je potrebné vykonať vlastné meranie, za účelom ktorého si daňovník musí viesť evidenciu jázd a z údajov o množstve nabitej elektrickej energie a prejdenej vzdialenosti vypočítať priemernú spotrebu elektrickej energie na 100 km. Tento postup by mal byť spracovaný aj v internej smernici.