Mzda a odvody

Zamestnávateľa stojí zamestnanec s hrubou mzdou 1000€ celkovo 1352€, nakoľko za zamestnanca odvádza sociálne poistenie a zdravotné poistenie nielen zamestnanec sám, ale aj zamestnávateľ. K hrubej mzde je potrebné pripočítať sociálne poistenie za zamestnanca vo výške 35,20% – 25,2% na sociálne poistenie a 10% na zdravotné poistenie.

Zamestnanec platí sociálne poistenie 9.40% a 4% zdravotné poistenie a preddavok na daň vo výške 19% (zvýšená sadzba je 25%). Daňový dopad zmierňuje odpočítateľná položka (nezdaniteľná časť základu dane), ktorú si zamestnanec uplatňuje mesačne alebo ročne alebo v daňovom priznaní. Čiže z toho dôvodu nemusia mať dvaja zamestnanci mať rovnakú čistú mzdu, aj keď ich mzda je rovnaká.

Jednorazové náklady pred príchodom zamestnanca

Aby mohol zamestnanec prácu vykonávať, musíte mu prispôsobiť pracovné miesto. To znie ako samozrejmosť, ale vyžaduje to veľa na prvý pohľad skrytých nákladov, na ktoré niektorí zamestnávatelia zabúdajú.

Tieto náklady závisia na type práce, ale napríklad pri kancelárskych pozíciách sa pohybujú v stovkách eur. Náklady napr. zahŕňajú:

• nákup počítača, kancelárskeho stolu a ďalšej výbavy dôležitej k výkonu práce,
• licencie na používaný software,
• školenia
• alebo ochranné pomôcky.

S príchodom prvých zamestnancov je tiež dobré investovať do pracovného zázemia. Napr. zabezpečením vešiakov, skríň na topánky, kávovaru a ďalšieho vybavenia pro každodennej potreby. Výhodou je, že všetky tieto náklady si môžete odpočítať z daní.

Časové náklady

Počítajte s tým, že pokiaľ prijmete nového zamestnanca, jeho výkonnosť nebude od prvého dňa 100%, a to platí pre absolventov aj pre skúsených zamestnancov. Zamestnanec sa potrebuje  zžiť s novým prostredím a s nastavenými procesmi. V prvom týždni nikdy neodvedie rovnaké množstvo práce ako po mesiaci. A na 100% výkon sa podľa výskumov dostane až polroku.

Zároveň sa pripravte na to, že najmä zo začiatku prvý zamestnanec zaberie hodiny práce tiež vám (pri väčšom počte zamestnancov nadriadeným alebo zaučujúcim zamestnancom). Čas vám pochopiteľne zaberie aj samotný nábor zamestnanca, teda výber vhodného uchádzača, administratíva a pohovory.

Pri počítaní nákladov na zamestnanca nezabudnite tiež na povinných 20 dní dovolenky za rok (od veku 33 rokov 25 dní dovolenky), ktoré musíte zamestnancovi preplatiť, aj keď počas nich nepracuje. To platí aj pre prvých 10 dní práceneschopnosti alebo štátne sviatky.

Pozor na zbytočný nábor

Najväčším nákladom, ktorému sa chcete za každou cenu vyhnúť, je výber nevhodného uchádzača – teda zamestnanca, ktorý od vás odíde počas skúšobnej doby. Taký človek vás stojí:

• náklady spojené s náborom (inzercia, administratíva, pohovory apod.),
• náklady na mzdu, ktorá väčšinou nezodpovedá odvedenej práci,
• náklady na prepustenie (napr. opotrebenie majetku, administratíva apod.)
• náklady na nábor a zaučení jeho nástupcu.

Preto venujte do výberu vhodného kandidáta maximum úsilia. Potrebujete výpomoc iba na krátku dobu, miesto zamestnanca radšej prijmite brigádnika na DPP nebo DPČ či externistu na živnostenský list.

S prijatím prvého zamestnanca prichádza množstvo nových povinností. Časť z nich viete vyriešiť veľmi elegantne s ekonomickým systémom Money S3, ktorý vám pomôže s personálnom agendou.

 

Autorom článku je Ing. Katarína Serinová