Povinné vzdelávanie podľa zákonov

Zamestnancov je potrebné vzdelávať na základe zákonov, ktoré povinné vzdelávanie, resp. preškoľovanie zamestnancov zamestnávateľovi priamo prikazujú. Najznámejším vzdelávaním je vzdelávanie v oblasti bezpečnosti práce.

Školení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP)

Povinnosť školení BOZP vyplýva zo zákona č 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej „zákon BOZP).  Zamestnávateľ má tri možnosti ako toto povinné školenie zamestnancov vykonať:

1. osobne,
2. prostredníctvom vlastných zamestnancov
3. dodávateľským spôsobom.

Akým spôsobom toto školenie bude v spoločnosti prebiehať zamestnávateľ určí v internej smernici tak, aby bol každý zamestnanec preškolený aspoň raz za dva roky. Na školenia BOZP sa kladú tri podmienky: pravidelnosť, zrozumiteľnosť a preukázateľnosť.

Školenia BOZP je zamestnanec povinný zúčastniť sa. Spravidla je o BOZP zamestnanec preškolený pri prijatí do zamestnania, pri preložení na iné pracovisko, zaradení alebo preradení na inú prácu, pri zavedení novej technológie, nového pracovného postupu, a najmenej raz za dva roky, ako bolo spomenuté vyššie.

Povinnosť školenia o ochrane pred požiarmi (OPP)

Táto povinnosť vyplýva zamestnávateľovi z Vyhlášky MV SR o požiarnej prevencii. Školenie je potrebné vykonať minimálne jedenkrát za 24 mesiacov. Rovnako je povinnosť preškoliť zamestnanca pri prijatí do zamestnania pred zaradením na pracovisko. Zo školenia sa vyhotovuje záznam a prezenčná listina. Častokrát sa školenie o ochrane pred požiarmi vykonáva spolu so školením BOZP.

Rovnako zamestnávateľ zabezpečuje odbornú prípravu protipožiarnych hliadok, ktorá sa skladá z teoretickej a praktickej časti.

Školenie vodičov firemných (referenčných) vozidiel

Po dlhom čase rozdielnych stanovísk Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Národného inšpektorátu práce sa zjednotil názor, že zamestnávateľ nemusí povinne školiť vodičov firemných vozidiel.

Ustanovenie § 39 ods. 1 Zákonníka práce, v ktorom vo vymedzení právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú zahrnuté aj technické normy a dopravné predpisy je potrebné vysvetľovať v spojitosti s oboznamovaním podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. tak, že oboznamovanie zamestnancov s dopravnými predpismi má byť len u zamestnávateľov, u ktorých sa pohybujú dopravné prostriedky na vonkajšom alebo vnútornom pracovisku vrátane motorových vozíkov, ktoré by mohli ohroziť ich bezpečnosť a zdravie. Len v tomto prípade si takéto oboznamovanie s dopravnými predpismi vyžaduje charakter práce, v ostatných prípadoch zamestnávateľ nie je povinný oboznamovať zamestnancov – profesionálnych a neprofesionálnych vodičov podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. aj s dopravnými predpismi.

Školenie poskytovania prvej pomoci

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť školenie prvej pomoci určuje § 30d, odsek 1, písmeno h, bod 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a to organizovanie vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo vzdeláva vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci podľa osobitného predpisu.

V zmysle zákona BOZP je zamestnávateľ povinný určiť a odborne spôsobilými osobami vzdelať a pravidelne vzdelávať dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru.

Všetky uvedené školenia sú príkladom pre povinné alebo odporúčané školenia pre zamestnancov. Samozrejme, nie sú to všetky povinné školenia a podľa charakteru pracoviska sa vyžadujú ďalšie školenia ako nakladanie z chemickými látkami, školenie o bezpečnosti práce na pracoviskách, kde hrozí pád z výšky alebo do hĺbky, školenie nakladania s nebezpečným odpadom, školenia vodičov z povolania, školenie zamestnancov bánk proti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a pod.

Dôraz je potrebné klásť nielen na dodržanie zákonom stanovenej frekvencie školení, ale aj na sledovanie noviniek v zákonoch a predpisoch týkajúcich sa danej oblasti. Z toho dôvodu sa mnohí zamestnávatelia obracajú na špecializované firmy.

Cyklus systematického podnikového vzdelávania

Podnikové vzdelávanie má zmysel, ak nejde o náhodné rozhodnutia managementu či zodpovedných osôb, ale naopak ide o ucelený, premyslený  a systematický prvok, ktorý zodpovedá nižšie uvedenému cyklu:

Identifikácia a analýza potrieb → Plánovanie vzdelávania → Realizácia vzdelávania → Vyhodnocovanie vzdelávania → Identifikácia a analýza potrieb

Identifikácia vzdelávacích potrieb môže byť realizovaná na základe analýzy. V prípade povinnéh vzdelávania ide o analýzu právnych predpisov súvisiacich s problematikou zamestnávania osôb, bezpečnosti práce a výkonom určitej podnikateľskej činnosti. V prípade ďalšieho vzdelávania ide o napr. analýzu výkonu zamestnancov, jazykové testy, hdonotenie zamestnancov a pod. Cieľom fázy „identifikácia vzdelávacích potrieb“ je jednoznačné určenie kto a v čom má byť vzdeávaný a čo má byť dosiahnuté týmto vzdelávaním.

Vo fáze plánovanie vzdelávania je dôležité naplánovať nielen termín, miesto a dobu vzdelávania, ale aj financie (na vzdelávanie je potrebné pozerať ako na investíciu), vzdelávacie metódy (vzdelávanie na pracovisku alebo mimo pracoviska), výber školiteľa (teoretik alebo praktik), prípadne zástup zamestnanca počas vzdelávania na pracovisku.

Fáza realizácia vzdelávania  je jednoznačná a ide o samotné školenie – vzdelávania zamestnanca.

V poslednej fáze – vyhodnocovanie vzdelávania – sa porovnáva, či po absolvovaní školenia zamestnanec dosahuje požadované ciele, napr. správa sa požadovaným spôsobom, dosahuje stanovené normy a pod. Ide o veľmi dôležitú a pomerne zložitú fázu, nakoľko ide o určitý druh spätnej väzby. Na základe vyhodnotenia vzdelávania býva rozhodnuté, či boli dosiahnuté ciele, prípadne či je potrebné zamestnanca doškoliť alebo preškoliť na niečo iné. Opäť sa dostávame do fázy analýza a identifikácia nových vzdelávacích potrieb.

Manažérske vzdelávanie

Manažérske vzdelávanie je samostatnou kapitolou podnikového vzdelávania, ktoré predstavuje v množstve firiem veľmi diskutovaná téma. V posledných rokoch sa v rámci manažérskeho vzdelávania, kam bežne patrili školenia na mäkké techniky (time management, leadership a pod.), čím ďalej častejšie objavujú štúdiá BPA, MBA, MPA, DBA, LL.M. a pod.

Tu je potrebné rozlíšiť 2 typy štúdia. Prvým typom je vyštudovanie niektorej z univerzít v zahraničí, tzn. že absolvent vyštudoval napr.. 5 ročný odbor, pričom štúdium zavŕšil skúškou, akou sú v prostredí slovenských univerzít magisterské „štátnice“. Druhým typom štúdia je tzv. profesijné (manažérske) štúdium, ktorého podmienkou je už skôr získaný vysokoškolský titul, prípadne niekoľkoročná manažérska prax v danom odbore. Toto profesijné štúdium trvá 1 – 3 roky, je zamerané na riešenie praktických príkladov a konkrétnych problémov, čo môžu študenti využiť bezprostredne vo svojej vlastnej praxi.

Určitým paradoxom je, že slovenský vzdelávací systém zatiaľ nevie pracovať s týmto profesijným štúdiom a jednoznačne ho zaradiť do vzdelávacej sústavy. Pri plánovaní tohoto typu štúdia je tak dôležité byť obozretný, aby vám štúdium prinieslo žiadúci výsledok a nielen  draho zaplatený profesijný titul v rámci nejakého rýchlo kurzu. Pri výbere vzdelávacej inštitúcie sa nespoliehajte iba na jej online prezentáciou, ale aj na zloženie lektorského tímu a skutočne referencie reálnych absolventov.Začiatok formulára

Zhrnutie

Ak odhliadneme od povinností zamestnávateľov školiť zamestnancov na základe zákonov, je najväčším problémom množstva firiem fakt, že svojich zamestnancov vôbec nevzdelávajú. Ukončením štúdia v škole totiž vzdelávanie človeka zďaleka nekončí, skôr začína. Zamestnanec sa môže vzdelávať pri výkone svojej práce, cez profesijné vzdelávanie až po motivačné semináre o medziľudských vzťahoch, predajných zručnostiach, asertivite a pod.

Áno, niekedy je náročné určiť, do ktorého zamestnanca investovať financie prostredníctvom školení, ale zároveň je potrebné uvedomiť si, že správnou kvalifikáciou sa zlepší či zrýchli produkcia vo firme, a tým aj príjem spoločnosti. Zamestnancov je potrebné neustále vzdelávať a rozvíjať tak, aby sa splnili nielen povinnosti množstva predpisov, ale aby sa zároveň získala aj konkurenčná výhoda pre zamestnanca a aj pre samotnú spoločnosť.