Nárok na dovolenku v Zákonníku práce

Každý zamestnanec, ktorý v danom kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 pracovných dní pre jedného zamestnávateľa, má nárok na dovolenku. Bez ohľadu na vek či pracovnú pozíciu upravuje Zákonník práce základnú, minimálnu, výmeru dovolenky za kalendárny rok v rozsahu 4 týždňov. Zamestnávateľ môže pridať dovolenku navyše ako benefit – a v praxi sa to často využíva.

Zákonník práce stanovuje výnimky pre rôzne profesie:

• dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov,
• dovolenka je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, ak ide o
  • pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu,
  • vysokoškolského učiteľa,
  • výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
  • zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.
• zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.
• Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Pravidlá a výpočet priemerného zárobku upravuje § 134 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Výpočet nároku na dovolenku

Zákonník práce určuje tri základné výmery dovoleniek, a to nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, nárok na dovolenku za odpracované dni alebo nárok na dodatkovú dovolenku.

Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa Vám pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Počet zostávajúcich hodín dovolenky nájdete na každej výplatnej páske.

Nárok na dovolenku v skúšobnej dobe

Pri nástupe do nového zamestnania zákonník práce umožňuje vybrať časť dovolenky už počas skúšobnej dovolenky. Podmienky čerpania dovolenky ale stanovuje zamestnávateľ a ten môže v zmluve určiť možnosť čerpania dovolenky až po uplynutí skúšobnej doby.

Nárok na dovolenku pri nástupe v priebehu kalendárneho roka

V prípade, že zamestnanec nastúpi do práce v priebehu roka, nárok na dovolenku sa mu pomerovo znižuje podľa toho, v akom mesiaci nastupuje a koľko dní do konca roka odpracuje. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť. Za každých 21 odpracovaných dní máte nárok na jednu dvanástinu vašej ročnej dovolenky.

Nárok na dovolenku pri výpovedi

V prípade skončenia pracovného pomeru, či už výpoveďou zo strany zamestnanca, alebo zamestnávateľa, máte dve možnosti:

• dovolenku si vyčerpáte do skončenia výpovednej lehoty,
• nevyčerpanú dovolenku vám zamestnávateľ musí preplatiť, v prípade, že neumožní jej čerpanie,

Pokiaľ pracovný pomer prerušíte v priebehu kalendárneho roka, nárok na dovolenku bude iba za obdobie, počas ktorého váš pracovný pomer u daného zamestnávateľa trval.

Nevyčerpaná dovolenka a jej prevedenie do ďalšieho roka

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

Nárok na dovolenku počas obdobia práceneschopnosti alebo počas materskej

Ak si zamestnankyňa alebo zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku im zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Nárok na dovolenku a práva zamestnávateľa

Čerpanie dovolenky obvykle funguje tak, že si zamestnanec naplánuje dovolenku a dohodne sa s kolegami, kto ho zastúpi. Zamestnávateľ potom dovolenku schvaľuje.

Obvykle je to formalita, ale podľa zákonníka práce môže zamestnávateľ prihliadať na prevádzkové dôvody a dovolenku zamestnancovi zamietnuť. Vždy by ale mal zohľadniť aj záujmy zamestnanca.

Zamestnávateľ tiež môže určiť čerpanie dovolenky, teda dovolenku zamestnancovi prikázať. Oznámiť mu to však musí písomne aspoň 14 dní vopred. Môže rozhodnúť aj o hromadnom čerpaní dovolenky – bežné bývajú napríklad vianočné celozávodné dovolenky vo výrobných firmách.

Zamestnávateľ ale nesmie dovolenku naplánovať na dobu, kedy:

• ste v pracovnej neschopnosti,
• ste na materskej alebo rodičovskej dovolenke,
• ošetrujete člena rodiny,
• máte iné prekážky v práci.

V prípade, že zamestnávateľ porušuje práva zamestnanca alebo prekračuje svoje právomoci, môže sa zamestnanec obrátiť na inšpektorát práce.