Ako získať živnostenský list

V súčasnosti živnostník pri získaní živnostenského oprávnenia vykoná – a to priamo na živnostenskom úrade, tzv. jednotnom kontaktnom mieste – svoju registráciu ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej tiež „SZČO“) v dvoch ďalších inštitúciách: na daňovom úrade a v zdravotnej poisťovni. Do podania prvého daňového priznania nie je sociálne poistenie pre SZČO povinné. Znamená to teda, že už nemusí týmto úradom nič oznamovať, registrácia je vykonaná priamo cez živnostenský úrad.

Druhou možnosťou získania živnostenského oprávnenia je využitie online služby cez www.slovensko.sk. Budúci živnostník bude potrebovať občiansky preukaz so zaručeným elektronickým podpisom.

Registrácia SZČO k dani z príjmu na na daňovom úrade

Daň z príjmu živnostník

Pri začatí samostatnej zárobkovej činnosti sa daňovník zaregistruje k dani z príjmu fyzických osôb. Ako bolo uvedené vyššie, túto registráciu možno urobiť priamo cez živnostenský úrad. Druhou možnosťou je požiadať o registráciu na daň z príjmov fyzických osôb cez portál finančnej správy www.financnasprava.sk. Fyzická osoba – podnikateľ je povinná komunikovať s daňovým úradom elektronicky.

V prvom roku podnikania nemá SZČO povinnosti platiť preddavky na daň z príjmov. Po skončení zdaňovacieho obdobia – kalendárneho roku – sa podáva daňové priznanie, a to do 3 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, prípadne do 6 mesiacov, pokiaľ daňovník využije možnosť posunutia termínu na podanie daňového priznania. Pokiaľ daňovníkovi v daňovom priznaní vznikne povinnosť zaplatiť daň, táto je splatná v lehote pre podanie daňového priznania.

Povinnosť platiť preddavky na daň

Podľa výšky  poslednej známej daňovej povinnosti môže vzniknúť povinnosť platiť preddavky na daň na ďalší rok:

• posledná známa daňová povinnosť v rozmedzí od 5 000€ do 16 600€ – štvrťročné preddavky,
• posledná známa daňová povinnosť viac než 16 600€ – mesačné preddavky

Výpočet daňovej povinnosti

Výpočet poslednej známej daňovej povinnosti je uvedený v §34 ods.5 zákona o dani z príjmov nasledovne:

• zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa  § 6 ods. 1 a 2 zákona zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v poslednom daňovom priznaní,
• pri použití sadzby dane vo výške 19 %.

Od roku 2021 si SZČO, ktorej zdaniteľné príjmy sú za zdaňovacie obdobie menej než 49 790€, uplatní 15% sadzbu dane z príjmov. Za rok 2020 použije sadzbu dane 15%, ak jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 100 000€.

Ostatní SZČO zdania príjmy sadzbou 19%, resp. sadzbou 25%  z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8 – násobok platného životného minima. Aktuálne je to suma 36 256,38 € a viac.

Ako na daň z pridanej hodnoty OSVČ

Pri rozhodovaní, či sa má daňovník dobrovoľne zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty je potrebné skúmať, či budú jeho odberatelia platitelia DPH, či bude poskytovať svoje produkty aj do zahraničia, poprípade či bude nejaké produkty zo zahraničia nadobúdať alebo či  je vysoko pravdepodobné, že jeho obrat za sebou 12 kalendárnych mesiacov prekročí čiastku 49 790 €. Pokiaľ bude odpoveď na vyššie uvedené situácie kladná, potom možno – vo všeobecnej rovine – odporučiť, aby sa ako platiteľ DPH zaregistroval. Napriek tomu je však nutné, aby bola každá SZČO posudzovaná individuálne.

Ako na daň z motorových vozidiel SZČO

Pokiaľ daňovník používa na svoje podnikanie motorové vozidlo, vzniká mu taktiež povinnosť registrovať sa k dani z motorových vozidiel. Túto povinnosť si splní až v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel. Po skončení kalendárneho roku je povinnosť podať daňové priznanie do 31. marca nasledujúceho roku.

Platca dane zo závislej činnosti a zrážkovej dane

Ak bude SZČO vykonávať svoju činnosť za pomoci zamestnancov, musí sa zaregistrovať ako platca dane zo závislej činnosti a prípadne zrážkovej dane. Okrem mesačných povinností spojených so mzdovou agendou bude po skončení roku povinný vyhotoviť pre zamestnancov ročné zúčtovanie dane alebo vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch. Pri zrážaní zrážkovej dane je povinný podať Oznámenie o zrazení a odvedení zrážkovej dane, a to do 15. nasledujúceho mesiaca.

Minimálne odvody SZČO na zdravotné poistenie

Poistné na zdravotné poistenia sa platí formou mesačných preddavkov a následne prípadného doplatku poistného. Preddavok je splatný do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V roku začatia samostatnej podnikateľskej činnosti sa platí preddavok vypočítaný z minimálneho vymeriavacieho základu – pre rok 2021 je minimálny mesačný preddavok 76,44€.  Pokiaľ je začínajúca SZČO osobou, za ktorú je platcom poistného aj štát (študent, dôchodca) alebo má zároveň SZČO aj pracovný pomer, nemá táto SZČO povinnosť v prvom roku platiť preddavky. Poistné za zdravotné poistenie doplatí formou doplatku po ročnom zúčtovaní, ktoré urobí zdravotná poisťovňa do konca septembra nasledujúceho roka, resp. po podaní daňového priznania.

V druhom roku po začatí podnikania a v nasledujúcich rokoch sa výška preddavkov odvíja od ročného zúčtovania zdravotného poistenia, v ktorom zdravotná poisťovňa vypočíta aj preddavky na ďalšie obdobie.

Preddavky na poistné sa neplatia za kalendárne mesiace, v ktorých bola SZČO uznaná po celý kalendárny mesiac práceneschopnou, alebo jej bola nariadená karanténa podľa zvláštnych právnych predpisov.

Minimálne odvody SZČO na sociálne poistenie

Poistné na sociálne poistenie sa platí mesačne a je splatné do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Sociálna poisťovňa zatiaľ nerobí zúčtovanie sociálneho poistenia.

Povinnosť platiť sociálne poistenie pre SZČO nie je do podania prvého daňového priznania povinné, ale SZČO sa môže registrovať na dobrovoľné platenie sociálnych odvodov. Po podaní daňového priznania sa posudzuje, či príjem z podnikania prekročil hranicu na povinné platenie sociálnych odvodov od 1.7., resp. od troch mesiacov po termíne na podanie daňového priznania. Hranica je vypočítaná ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu sociálneho poistenia, čo je pre rok 2020 suma 6 552€.

Minimálna výška sociálneho poistenia je pre rok 2021 suma 180,99 € mesačne. Sociálne poistenie zahŕňa nemocenské poistenie, starobné poistenie , invalidné poistenie a rezervný fond solidarity.

 

Autorom článku je Katarína Serinová