Ktoré osoby majú nárok na cestovné náhrady od zamestnávateľa?

Cestovné náhrady upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Zamestnancom, ktorému sa poskytujú cestovné náhrady, sa rozumie:

• zamestnanec v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere,
• člen družstva, ak podľa stanov družstva je podmienkou členstva aj pracovný vzťah,
• zamestnanec pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného
  pomeru, ale len ak je poskytovanie cestovných náhrad s ním v dohode dohodnuté,
• osoba, ktorá je vymenovaná alebo zvolená do orgánov právnickej osoby a nie je k nej v
  pracovnoprávnom vzťahu, ak jej nie sú poskytované náhrady podľa osobitného zákona
  (napr. konateľ s. r. o., ktorý má s ňou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie),
• osoba, ktorá plní pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie je k nej v
  pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to s ňou dohodnuté (napr.
  dobrovoľník, autor pri plnení zmluvy o vytvorení diela, zhotoviteľ pri plnení zmluvy o
  dielo),
• osoba pri pracovnej ceste počas dočasného pridelenia na prácu k inému
  zamestnávateľovi,
• iná osoba, o ktorej to ustanovuje zákon o cestovných náhradách alebo osobitný zákon
  (napr. primátor mesta, starosta obce, poslanec zastupiteľstva).

Kedy ide o pracovnú cestu a koľko trvá – kľúčovým je pravidelné pracovisko

Pracovnou cestou zamestnanca sa rozumie časový úsek od nástupu zamestnanca na cestu
na výkon práce do iného miesta ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce
v tomto mieste až do skončenia tejto cesty. Čas trvania pracovnej cesty teda pozostáva z
troch etáp: čas presunu z miesta nástupu na pracovnú cestu na miesto výkonu práce, čas
samotného výkonu práce a čas presunu z miesta výkonu práce do miesta skončenia pracovnej
cesty. Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne (v cestovnom
príkaze) určuje miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto
skončenia pracovnej cesty. Môže určiť aj jej ďalšie podmienky.

Nutnou podmienkou, ktorá musí byť splnená pre to, aby išlo o pracovnú cestu, je to, že výkon
práce sa musí uskutočňovať mimo pravidelného pracoviska zamestnanca. Preto je dôležité
mu venovať pozornosť. Pravidelné pracovisko je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom.
Malo by byť definované dostatočne určito, tzn. konkrétnou adresou, prípadne ako obvod obce,

avšak v žiadnom prípade nie ako celá Slovenská republika. Ak nie je pravidelné pracovisko
dohodnuté, je ním miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci
vykonávaných mimo pracovného pomeru. V prípade zamestnancov, ktorým častá zmena
pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania (napr. profesionálni vodiči, obchodní
zástupcovia), možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto trvalého alebo prechodného
pobytu.

Zložky cestovných náhrad pri tuzemských pracovných cestách v roku 2024

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu je zamestnávateľ povinný uhradiť:

• Stravné: Je to jediná zložka cestovných náhrad, ktorej suma je presne určená predpismi
  a jej výška sa teda nepreukazuje. Stravnému sa budeme venovať v samostatnej časti
  článku.
• Preukázané cestovné výdavky: Ide o výdavky zamestnanca, ktoré vynaložil v súvislosti
  pracovnou cestou a svojim fyzickým presunom z miesta nástupu na pracovnú cestu do
  miesta výkonu práce a odtiaľ do miesta skončenia pracovnej cesty. Cestovné výdavky sa
  najčastejšie preukazujú cestovnými lístkami na autobus, vlak, lietadlo, dokladom o
  úhrade za taxislužbu. V prípade, že zamestnanec použije na pracovnú cestu vlastné
  motorové vozidlo, tak sa cestovné výdavky určujú osobitne, o čom píšeme v článku
  nižšie.
• Preukázané výdavky na ubytovanie: V prípade, že si pracovná cesta vyžaduje
  ubytovanie a zamestnávateľ ho zamestnancovi nezabezpečil, uhrádza ho zamestnanec a
  následne má nárok na jeho preplatenie. Dokladom sú najčastejšie faktúry alebo
  pokladničné doklady za ubytovanie v ubytovniach, penziónoch alebo hoteloch.
• Preukázané potrebné vedľajšie výdavky: Zamestnanec má od zamestnávateľa nárok
  aj na preplatenie bližšie nešpecifikovaných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s pracovnou
  cestou vznikli. Podľa jej povahy môžu mať rôznu podobu, napr. vstupné, poplatok za
  parkovanie, poplatok za internetové pripojenie, zapožičanie niečoho a podobne.
• Preukázané cestovné výdavky za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta trvalého
  alebo prechodného pobytu alebo vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na
  Slovensku, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych
  dní, a to každý týždeň. V kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej
  dohode so zamestnancom môže byť dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však
  za mesiac.

Spomínané štyri preukazované zložky cestovných náhrad môže zamestnávateľ zamestnancovi
poskytnúť aj vtedy, ak mu výdavky na ne zamestnanec nepreukáže. Vyplýva to z § 4 ods. 2
a 35 ods. 1 zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ mu v takom prípade poskytne
náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty.

Stravné zamestnanca pri tuzemskej pracovnej ceste v roku 2024

Stravné, na ktoré má zamestnanec na tuzemskej pracovnej ceste nárok bez preukazovania,
určuje opatrenie ministerstva práce. Keď sa ceny jedál a nealkoholických nápojov od poslednej
úpravy zvýšia o 5 %, sumy stravného sa znovu zvýšia vydaním nového ministerského
opatrenia.

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty a jeho výška závisí od
času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni:

• 7,80 eura pre pracovnú cestu trvajúcu 5 až 12 hodín,
• 11,60 eura pre pracovnú cestu trvajúcu nad 12 hodín až 18 hodín,
• 17,40 eura pre pracovnú cestu trvajúcu nad 18 hodín.

Nárok na stravné má teda zamestnanec len vtedy, ak jeho pracovná cesta trvala aspoň 5 hodín.
Ak trvala menej a v dôsledku pracovnej cesty sa nemôže stravovať zvyčajným spôsobom

(napr. v čase výdaja stravy nemôže byť v jedálni), môže mu poskytnúť stravné až do sumy
stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Osobitné podmienky stravného pre zamestnancov s častou zmenou pracoviska

Pre zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z povahy povolania, platí, že:

• ak počas jedného dňa vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5
  hodín, ale celkový súčet ich trvania je 5 a viac hodín, patrí mu stravné pre časové pásmo
  podľa celkového trvania týchto pracovných ciest,
• ak počas dvoch dní vykoná pracovnú cestu, ktorá trvá v každom dni menej ako 5 hodín,
  ale celkovo trvá 5 a viac hodín, patrí mu stravné v sume pre časové pásmo 5 až 12
  hodín,
• ak počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch dní vykoná viac pracovných ciest, z
  ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, ale celkový súčet ich trvania je 5 a viac hodín,
  patrí mu stravné podľa celkového trvania týchto pracovných ciest.

Navyše, s takýmto zamestnancom s častou zmenou pracoviska vyplývajúcou z povahy
povolania je možné v pracovnej zmluve alebo dohode dohodnúť iné podmienky na poskytovanie
stravného a aj nižšie sumy stravného najviac však o 5 % (výsledok sa zaokrúhli na eurocenty
nahor).

Zníženie súm stravného pri zabezpečení bezplatných raňajok, obeda, večere

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie,
sumy stravného sa znižujú o určené percento zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín
(alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného pre zamestnancov s častou zmenou pracoviska)
nasledovne:

• za bezplatne poskytnuté raňajky o 25 % (momentálne o sumu 4,35 eura),
• za bezplatne poskytnutý obed o 40 % (momentálne o sumu 6,96 eura) a
• za bezplatne poskytnutú večeru o 35 % (momentálne o sumu 6,09 eura).

Ak má v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, stravné sa znižuje
rovnako.

K znižovaniu stravného podľa uvedených pravidiel však nedochádza v prípade, že zamestnanec
toto bezplatne zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky nemohol využiť z dôvodov,
ktoré sám nezavinil (napr. musel pre skoré pracovné povinnosti vynechať neskôr podávané
raňajky).

Výsledná suma stravného po zohľadnení jej zníženia sa zaokrúhli na eurocenty nahor.

Náhrady za použitie motorového vozidla zamestnanca v roku 2024

V praxi často dochádza aj k situácii, že zamestnanec na pracovnú cestu použije cestné
motorové vozidlo iné ako vozidlo poskytnuté zamestnávateľom (teda napr. svoje). Tento
spôsob cestovania počas pracovnej cesty však podlieha písomnej dohode medzi
zamestnancom a zamestnávateľom. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že ak
zamestnávateľ vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa
nepoužíva na podnikanie, musí zaň po skončení roka zamestnávateľ podať daňové priznanie
k dani z motorových vozidiel a daň aj zaplatiť.

Zamestnanec má pri takomto spôsobe cestovania na pracovnej ceste nárok na:

• základnú náhradu za každý 1 km jazdy, tzv. kilometrovné a
• náhradu za spotrebované pohonné látky.

Zvlášť suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy a zvlášť náhrada za spotrebované
pohonné látky sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Základná náhrada za každý 1 km jazdy sa určuje opatrením ministerstva práce (v priebehu roka
sa môže zmeniť). Momentálne je pre jednostopové vozidlá a trojkolky 0,071 eura/km a pre
osobné cestné motorové vozidlá 0,252 eura/km (pri použití prívesu sa zvyšuje o 15 %). Pri
iných druhoch cestných motorových vozidiel použitých pri pracovnej ceste je suma
kilometrovného na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok
prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze alebo v
osvedčení o evidencii motorového vozidla. Zákon o cestovných náhradách v § 36 ods. 6 až 8
bližšie upresňuje to, ktorý druh spotreby sa v tomto doklade má brať do úvahy a ako sa upravuje
pri jednotlivých režimoch jazdy alebo pri viacerých druhoch pohonu vozidla.

Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je
zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (v prípade viacerých dokladov sa môže použiť aritmetický
priemer). Ak doklad o kúpe pohonnej látky nepredloží, tak sa použije cena pohonnej látky
zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky platná v čase nástupu na pracovnú cestu.

Alternatívne sa zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť na poskytnutí
celkovej náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene
cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Tento postup ale nie je možné uplatniť vtedy,
ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa.

Vyúčtovanie pracovnej cesty a vyplatenie cestovných náhrad v roku 2024

Po skončení pracovnej cesty má zamestnanec desať pracovných dní na to, aby
zamestnávateľovi predložil písomné doklady potrebné na vyúčtovanie cestovných náhrad.
Následne po ich predložení má zamestnávateľ desať pracovných dní na vyúčtovanie
pracovnej cesty a vyplatenie cestovných náhrad zamestnancovi. Tieto lehoty tak pre
zamestnanca ako aj pre zamestnávateľa však môžu byť predĺžené v kolektívnej zmluve, v
písomnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo vo vnútornom predpise
zamestnávateľa, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom začali plynúť.