Čo sú zložky mzdy a aké povinnosti zamestnávateľa sa s nimi spájajú

Pevná a pohyblivá zložka mzdy

Zákonník práce, konkrétne zákon 311/2001 Z. z., definuje mzdu ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Hrubá mzda sa skladá z dvoch častí. Každá mzda má základné zložky, ako aj pohyblivé zložky mzdy, pričom konkrétne mzdové podmienky si dohodnú zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve.

Pre výpočet miezd sú pre účtovníkov dôležité dve zložky:

Základná zložka mzdy – označuje sa aj ako pevná zložka mzdy, je poskytovaná na základe odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu, nedá sa meniť bez písomnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom (do základnej zložky mzdy nepatria príplatky za nočné zmeny, nadčasy či rizikové zamestnanie ani bonusy, odmeny, 13. a 14. plat)

Pohyblivá zložka mzdy – označuje sa ako variabilná zložka mzdy, ich vyplatenie ako aj konkrétna výška závisí od splnenia kvantitatívnych alebo kvalitatívnych parametrov, prípadne na základe pracovnej disciplíny a podobne.

Pevná zložka nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, výška pohyblivej zložky nie je obmedzená a nemusí byť pravidelnou súčasťou mzdy.

Príklady pohyblivej zložky mzdy

Do variabilnej zložky mzdy patria:

• osobné ohodnotenie, ktorým zamestnávateľ oceňuje kvalitu práce zamestnanca,
• prémie, ktoré sú obvykle dané v zmluve či vnútornými predpismi a slúžia na zvýšenie motivácie zamestnanca,
• odmeny, ktoré bývajú jednorazové, vyplácajú sa napr. za splnenie mimoriadnych úloh,
• náhrady mzdy za dovolenku, štátny sviatok alebo za chorobu,
• príplatky za prácu nadčas, v štátny sviatok, v noci, v sobotu a nedeľu, za prácu v sťaženom pracovnom prostredí.

Povinnosti zamestnávateľa pri stanovení výšky pohyblivej zložky

S pohyblivou časťou mzdy nesmie zamestnávateľ nakladať úplne ľubovoľne. Má síce právo určiť, kedy bude pohyblivá zložka mzdy vyplácaná, ale podmienky a výšku (či rozpätie možného bonusu) musí uviesť v zmluve so zamestnancom alebo stanoviť vnútorným predpisom. Bez súhlasu zamestnancov ich potom nesmie meniť.

Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa je dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania so zamestnancami. Ak dvaja zamestnanci splnia podmienky rovnako, obom patrí rovnaký bonus.

Ak zamestnávateľ bezdôvodne nevyplatí pohyblivú časť mzdy, ktorá zamestnancovi patrí, môže sa zamestnanec obrátiť na inšpektorát práce.

Výpočet mzdy podľa jednotlivých zložiek

Spracovanie miezd má na starosti mzdová účtovníčka a riadi sa pri tom zákonníkom práce. Najskôr zhromaždia dôležité podklady o každom zamestnancovi, typicky sú to údaje o:

• odpracovanej dobe,
• pracovných cestách,
• čerpanie dovolenky,
• dobe choroby,
• návštevách lekárov,
• odmenách a ďalších pohyblivých zložkách mzdy.

Na základe týchto informácií spočíta hrubú mzdu. Daň sa odvádza z hrubej mzdy, ktorá je znížená o odvody zamestnanca a nezdaniteľné časti. Po odpočítaní zrážok (napr. záloha na daň z príjmu) je výsledkom čistá mzda. Od nej sa ďalej odčítajú ostatné zrážky (napr. výživné, sporenie alebo napríklad exekúcia) a vzniká čiastka na výplatu – teda peniaze vyplatené zamestnancovi.

Všetky tieto údaje sa uvádzajú na výplatnej páske, ktorú musí mzdová účtovníčka vystaviť a odovzdať zamestnancovi pracujúcemu na HPP, DPČ i DPP.

Ako na výpočet a evidenciu mzdy v účtovnom programe Money S3

Evidenciu všetkých údajov o zamestnancoch a pravidelný výpočet mzdy uľahčuje mzdový program. Mzdová účtovníčka v ňom nastaví zložky mzdy pre každého zamestnanca a potom len zadá počty odpracovaných hodín, dovolenky či neschopenky a behom chvíle má hotovo. Program navyše počíta s aktuálnymi hodnotami podľa zákona, takže si účtovník nemusí strážiť napríklad výšku odvodov na poisťovňu.

Pre menšie a stredné firmy alebo pre účtovné kancelárie, ktoré sa starajú o mzdovú agendu viacerým klientom, je ideálny modul Mzdy a personalistika, ktorý je súčasťou účtovného programu Money S3.