Kedy má zamestnanec nárok na odstupné?

Solitea, a.s. | 17. 08. 2021

Obsah

    Zmiernenie finančného dopadu na zamestnenca, ktorému končí pracovný pomer môže pomôcť odstupné. Za akých podmienok vzniká nárok na odstupné? Závisí od spôsobu ukončenia pracovného pomeru a dĺžky trvania pracovného pomeru. Na ďalšie podmienky sa pozrieme viac v článku.

    Základnou podmienkou je dôvod ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou v prípadoch, ktoré špecifikuje Zákonník práce. Doba trvania pracovného pomeru ovplyvňuje výšku odstupného, o ktorom hovorí Zákonník práce v §76.

    Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru, tzv. dohôd. Nárok na odstupné zo Zákonníka práce vzniká v týchto prípadoch:

    • Zamestnávateľ sa zrušuje bez nástupcu a firma končí svoju činnosť
    • Zamestnávateľ sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce
    • Zamestnávateľ uskutočnil organizačné zmeny a zamestnanec sa stal nadbytočným
    • Ak zamestnanec stratí dlhodobú spôsobilosť vykonávať prácu pre nepriaznivý zdravotný stav potvrdený zdravotným posudkom
    • Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu kvôli pracovnému úrazu alebo choroby z povolania.

    Odstupné vzniká aj v prípade, ak dôjde k dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom a je v nej uvedený jeden z horeuvedených dôvodov.

    Príklad:

    Z dôvodu zmeny dodávateľských vzťahov a spôsobu obchodovania počas pandémie Covid-19 sa zamestnávateľ rozhodol dohodnúť sa zamestnancom Ivanom o ukončení pracovného pomeru, nakoľko nemá pre neho prácu. V  Dohode o ukončení pracovného pomeru je uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru ako zmena organizácie práce. Ivan má nárok na odstupné vo výške dvojnásobku svojej priemernej mesačnej mzdy, nakoľko jeho pracovný pomer trval viac než dva roky a pracovný pomer bol ukončený dohodou.

    Ak by nastala totožná situácia, avšak  zamestnávateľ by ukončil pracovný pomer výpoveďou, Ivanovi tiež vzniká nárok na odstupné, pretože výpoveď dostal z dôvodu organizačnej zmeny. Výška odstupného by bola vyrátaná podľa doby trvania pracovného pomeru, čiže vo výške priemernej mesačnej mzdy, ale zároveň by mu plynula aj výpovedná lehota. Zamestnávateľ by mu vyplatil odmenu aj za mesiace, počas ktorých výpovedná doba plynula a následne aj odstupné. Výpovedná lehota by bola v tomto prípade najmenej dva mesiace. Z pohľadu zamestnávateľa je preto dohoda o skončení finančne výhodnejší spôsob ukončenia pracovného pomeru.

    Ako sa odstupné vypočíta

    Ak nastane niektorá zo situácií, v ktorých má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi odstupné, jeho výška bude závisieť od spôsobu ukončenia pracovného pomeru a dĺžky trvania pracovného pomeru.

    Spôsob ukončenia pracovného pomeru dohodou

    Dĺžka pracovného pomeru Minimálna výška odstupného
    Menej než 2 roky, ale viac než 1 rok Priemerná mesačná mzda zamestnanca
    Viac než 2 roky a menej než 5 rokov Dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
    Viac než 5 rokov a menej než 10 rokov Trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
    Viac než 10 rokov a menej než 20 rokov Štvornásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
    Viac než 20 rokov Päťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

    Spôsob ukončenia pracovného pomeru výpoveďou

    Dĺžka pracovného pomeru Minimálna výška odstupného
    Menej než 2 roky Nemá nárok na odstupné
    Viac než 2 roky a menej než 5 rokov Priemerná mesačná mzda zamestnanca
    Viac než 5 rokov a menej než 10 rokov Dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
    Viac než 10 rokov a menej než 20 rokov Trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
    Viac než 20 rokov Štvornásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

    Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca. Zákonník práce určuje minimálne nároky na výšku odstupného, zamestnávateľ môže vyplatiť odstupné aj vo vyššej výške než je zákonný nárok a aj za iných okolností, než ustanovuje Zákonník práce.

    Odoberajte účtovné a daňové novinky zrozumiteľne a včas

    Zadajte váš e-mail a naše účtovné a daňové tipy vám budú chodiť priamo do e-mailu. info

    Odoslaním súhlasíte s našimi . zásadami pre spracovanie osobných údajov.

    Kedy sa odstupné vypláca?

    Podľa Zákonníku práce musí zamestnávateľ vyplatiť odstupné v najbližšom výplatnom termíne od skončenia pracovného pomeru, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

    Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

     

    Autorom článku je Katarína Serinová

    • Boli tieto informácie užitočné?
    • ÁnoNie

    Najhľadanejšie

    Money S3 Money S4 Money S5

    Obľúbené články

    Vyskúšajte si účtovný program Money S3

    Zadarmo a so všetkými funkciami