Súbežný pracovný pomer

Najskôr sa zameriame na viac pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa.

Predstavte si, že máte výrobný podnik a hľadáte novú upratovačku na popoludňajšiu smenu. Na túto pozíciu sa hlási vaša operátorka z linky. Potrebuje si zarobiť viac peňazí a chcela by vykonávať obidve práce – ráno by pracovala na linke a popoludní upratovala. Je to možné? A môžete ju zamestnať aj na druhý pracovný pomer?

Pozor na typ činnosti

Vo vyššie uvedenom príklade je všetko v poriadku. Firma môže svojho zamestnanca zamestnať vo viacerých súbežných pracovných pomeroch. Kľúčové je pritom, že pracovník vykonáva iný typ práce než v prvom pracovnom pomere, o čom hovorí §50 Zákonníka práce.

Ak by sa operátorka prihlásila na novú vypísanú pozíciu operátorky s tým, že by chcela by vykonávať rovnaké obe práce, to nie je prípustné.

Pracovné pomery u rôznych zamestnávateľov

V druhom prípade sa pozrieme na webdesignové štúdio, ktoré pre zákazníkov vytvára internetové stránky. Keby jednému z programátorov nestačila výplata, mohol by si povedať, že:

• si privyrobí u iného zamestnávateľa
• alebo začne tvoriť weby sám.

V tomto prípade zákonník práce myslí na ochranu zamestnávateľa. Podľa Zákonníka práce § 83 Výkon inej zárobkovej činnosti hovorí: „Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.“

Za inú zárobkovú činnosť sa považuje ako ďalší pracovný pomer, tak aj vlastné podnikanie. Keby sa teda programátor chcel nechať zamestnať ešte v inom štúdiu alebo si založil na tvorbu webstránok živnosť, musel by mať písomný súhlas svojho zamestnávateľa.

Zamestnávateľ ale môže tento súhlas neskôr odvolať, a to podľa §83 Zákonníka práce, bod 2: „Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom podľa prvej vety je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.“

Výnimka zo súhlasu zamestnávateľa

Ak by chce programátor z predchádzajúceho príkladu napr. vyučovať tvorbu webových stránok alebo by o tvorbe webov chcel písať články, súhlas zamestnávateľa nepotrebuje.

Výnimka platí pre:

• vedecké, 
• pedagogické, 
• publicistické,
• lektorské
• prednášateľské,
• literárne
• a umelecké činnosti.

Tiež platí, že pokiaľ by si programátor našiel iné zamestnanie, ktoré nesúvisí s tvorbou webových stránok, nemusí svojho pôvodného zamestnávateľa vôbec žiadať o súhlas.

Úväzky pri súbežných pracovných pomeroch

V súbežnom pracovnom pomere môžeme zamestnancov zamestnať na plný aj skrátený pracovný úväzok, avšak s dodržaním povinných prestávok. Podľa národnej legislatívy, čiže Zákonník práce platí, že jednotlivé pracovné pomery sa posudzujú samostatne, čiže legálne mať aj niekoľko pracovných pomerov.

Existuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-585/19 zo dňa 17.03.2021, kde SDEÚ tak v odpovedi na položenú prejudiciálnu otázku dospel k záveru, že ustanovenia Smernice 2003/88 zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času je nutné vykladať v tom zmysle, že ak pracovník uzavrel s tým istým zamestnávateľom viaceré pracovné zmluvy, minimálny denný odpočinok sa uplatňuje na všetky tieto zmluvy ako celok a nie na každú z týchto zmlúv samostatne.

Odvody pri súbežných pracovných pomeroch

Pokiaľ zamestnanec pracuje na viac pracovných úväzkov, z každého pracovného úväzku sa odvádzajú odvody sociálne a zdravotné, a rovnako sa odvedie preddavok na daň. Zamestnanec je poistený viackrát.

Rovnako to platí v prípade, ak je zamestnanec zamestnaný vo viacerých firmách. Nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť iba u jedného zamestnávateľa.

Autorom článku je Ing. Katarína Serinová