Ako správne účtovať a oceňovať sklad pomocou metódy FIFO a ďalších

Pokiaľ vo vašej firme obstarávate zásoby, musíte viesť skladovú evidenciu. S tým súvisí oceňovanie zásob a ich účtovanie pri obstaraní a vyskladnení. Predstavíme vám, ako fungujú najčastejšie používané metódy podľa zákona o účtovníctve § 25 – aritmetický vážený priemer, a metóda FIFO a na príkladoch vám vysvetlíme ako ich vypočítate.

Nech nakupujete suroviny do reštaurácie, predávate tovar v e-shope alebo vyrábate vlastné výrobky, musíte ich správne evidovať v účtovníctve. To zahrňuje správne účtovanie a ocenenie zásob v peňažných jednotkách.

Pod pojem zásoby zaraďujeme:

• materiál (napr. drevo, kov, obalový materiál, skrutky alebo lak),
• nedokončenú výrobu a polotovary (produkty vo fáze rozpracovania, ktoré ešte nie sú hotovým výrobkom),
• výrobky a tovar,
• mladé a ostatné zvieratá a ich skupiny.

Oceňovanie zásob a väzba na výsledok hospodárenia

Slovenské účtovné štandardy umožňujú, aby si podnikatelia zvolili spôsob účtovania A alebo B. Rovnako tak dávajú na výber z troch druhov oceňovania zásob.

Každá z metód účtovania alebo oceňovania ovplyvňuje hospodársky výsledok:

• priamo (zvolenou metódou účtovania na nákladových a výnosových účtoch zásob)
• alebo nepriamo (vysoká náročnosť niektorých metód môže zvýšiť mzdové náklady na pracovníka, ktorý účtovné operácie a oceňovanie zásob robí).

Účtovanie zásob spôsobom A a B

Pri účtovaní o zásobách spôsobom A máte okamžitý prehľad o tom, koľko zásob máte na sklade. Zásoby zachytávate na účtoch triedy 1 a potom ich spotrebujete. Výhodou je, že v priebehu celého roku máte prístup k aktuálnemu stavu:

• skladových zásob
• a hospodárskemu výsledku.

Najčastejšie používané účty prvej účtovnej triedy zahrňujú napríklad:

• 111 Obstaranie materiálu
• 112 Materiál na sklade
• 123 Výrobky
• 131 Obstaranie tovaru
• 132 Tovar na sklade a v predajniach

Pri spôsobe B všetky výdavky na obstaranie zásob účtujete rovno do spotreby (inými slovami do nákladov). Na konci účtovného obdobia (spravidla k 31. 12.) urobíte inventúru a zistený stav zaúčtujete na účty zásob.

Nevýhodou spôsobu B je, že v priebehu roku nemáte k dispozícii priebežné informácie o veľkosti zásob ani o vierohodnom hospodárskom výsledku.

Porovnanie účtovanie spôsobom A a B v priebehu roka:

Pri ročnej závierke pri spôsobe B musíte previesť:

• počiatočný stav zásob do spotreby (napr. 501/112),
• konečný stav zásob na vrub príslušného súvahové účtu zásob so súvzťažným zápisom v prospech nákladového účtu (napr. 112/501).

Oceňovanie zásob pri obstaraní

Skladové zásoby pri obstaraní (nákupe) môžete oceniť 3 spôsobmi:

• obstarávacia cena,
• vlastné náklady (pri zásobách vlastnej výroby)

Do obstarávacej ceny patrí okrem samotnej ceny obstaranie tiež náklady spojené s obstaraním (tzv. vedľajšie obstarávacie náklady). Tie presne vymedzuje zákon o účtovníctve a patria sem napríklad:

• dopravné,
• skladné,
• manipulácia,
• clo a colné poplatky,
• poštovné,
• balné,
• provízie za sprostredkovanie nákupu,
• alebo poistenie.

Príklad:

Vyrábate drevené stoly a nakúpite 100 ks plechoviek laku na drevo v hodnote 13 000 €. Okrem toho vám tiež vzniknú náklady na prepravné vo výške 1 500 €. To znamená, že výsledná obstarávacie cena zásob bude 14 500 €.

Pozor – kurzové rozdiely, zmluvné pokuty, úroky z omeškania a iné sankcie zo zmluvných vzťahov nie sú súčasťou obstarávacej ceny zásob.

Pri oceňovaní zásob vlastnej výroby sa za vlastné náklady považujú:

• priame náklady spojené s výrobou (napr. mzdy výrobných pracovníkov a základný materiál použitý pri výrobe)
• a časť nepriamych nákladov (napr. nájomné alebo energie).

Metódy oceňovanie zásob pri vyskladnení

Bežne sa stáva, že cena jedného druhu materiálu v priebehu roka klesá alebo stúpa v závislosti na trhových cenách alebo dodávateľoch. Tým dochádza ku komplikáciám pri vyskladňovaní zásob zo skladu a vzniká otázka: S akou cenou takýto materiál vyskladniť?

Úbytky zásob môžeme oceniť 2 spôsobmi:

1. cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z ocenenia pri obstaraní,
2. metódou FIFO.

1. Vážený aritmetický priemer

Ide o ocenenie zásob pri vyskladnení zásob rovnakého druhu váženým aritmetickým priemerom ich prírastkov.

Príklad:

Spoločnosť Pekár, s. r. o. má na sklade múku, ktorý obstarala počas troch dodávok v rôznych cenách:

1. dodávka – 1 000 kg múky v jednotkovej sume 0,80 €.

2. dodávka – 5 000 kg múky v jednotkovej sume 0,50 €.

3.dodávka – 2 000 kg múky v jednotkovej sume 0,90 €.

Do výroby potrebuje vyskladniť postupne najskôr 2 500 kg a neskôr 4 000 kg múky.

Vážený aritmetický priemer a cena stanovená touto metódou:

(1000 x 0,80 + 5000 x 0,50 + 2000 x 0,9) / 8000 = 0,64 €

účtovanie:

1. VÝDAJKA: Vyskladnenie 2 500 kg múky (0,64*2 500) suma 1 600 € – účty 501/112

2. VÝDAJKA: Vyskladnenie 4 000 kg múky (0,64*4 000) suma 2 560 € – účty 501/112

2. Metóda FIFO

Označenie metódy FIFO je skratkou z anglického First In, First Out (voľne preložené ako: prvý do skladu, prvý zo skladu). Pri tejto metóde najskôr vydávate najstaršie zásoby a až nakoniec tie najnovšie.

Pri výpočte metódy FIFO nás zaujíma:  kedy boli zásoby prijaté na sklad, v akom množstve a  za akú cenu.

Príklad:

Na ilustráciu použijeme zadanie  Pekár s.r.o.

Spoločnosť Pekár, s. r. o. má na sklade múku, ktorý obstarala počas troch dodávok v rôznych cenách:

1. dodávka – 1 000 kg múky v jednotkovej sume 0,80 €.

2. dodávka – 5 000 kg múky v jednotkovej sume 0,50 €.

3.dodávka – 2 000 kg múky v jednotkovej sume 0,90 €.

Do výroby potrebuje vyskladniť postupne najskôr 2 500 kg a neskôr 4 000 kg múky.

Metóda FIFO a cena stanovená touto metódou:

1 000 kg x 0,80 € + 1 500 kg x 0,50 € = 1 550,00 €

3 500 kg x 0,50 € + 500 kg x 0,90 € = 2 200,00 €

účtovanie:

1. VÝDAJKA: Vyskladnenie 2 500 kg múky – suma 1 550 € – účty 501/112

2. VÝDAJKA: Vyskladnenie 4 000 kg múky – suma 2 200 € – účty 501/112

Riadenie zásob v účtovnom programe Money S3

Skladový software Money S3 vám pomôže viesť sklady jednoducho a prehľadne. Money S3 vie pracovať s váženým priemerom aj FIFO metódou, takže sa vyvarujete chýb pri ručnom počítaní a ušetríte čas. A pokiaľ máte e-shop, sklad s ním ľahko prepojíte.

Autorom článku je Ing. Katarína Serinová