Mzdy a personalistika / Pracovnoprávne vzťahy/Dovolenka v roku 2023: Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov
Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
Pripojte sa k 20 000 používateľom.
Vyskúšajte zadarmo

Dovolenka v roku 2023: Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov

Dovolenka v roku 2023: Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov
Seyfor Slovensko, a.s.
04. 08. 2023
Doba čtení9 minút čítania
Líbilo se6
Dovolenka v roku 2023: Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov

Obsah

    Letné mesiace sú tradičnými termínmi dovoleniek zamestnancov. Dovolenka zamestnanca je však spojená aj s mnohými praktickými otázkami. Napríklad na koľko dní má zamestnanec nárok na dovolenku, kto rozhoduje o termíne dovolenky a čo sa dá robiť s nevyčerpanou dovolenkou. V tomto texte by ste sa mali o dovolenke dozvedieť všetko podstatné.

    Druhy dovoleniek, na ktoré môže mať zamestnanec nárok

    Na úvod je vhodné uviesť, že nárok na dovolenku majú len zamestnanci pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Zamestnanci pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nárok na dovolenku nemajú. Všetko ohľadom dovolenky zamestnanca upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare), ktorý rozlišuje tri druhy dovoleniek:

    • dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť,
    • dovolenka za odpracované dni a
    • dodatková dovolenka.

    Podmienky nároku na dovolenku sa posudzujú pre každý kalendárny rok samostatne, teda od 1. januára každého roku vzniká nová výmera dovolenky a posudzujú sa podmienky nároku na ňu. V závislosti od toho, od kedy trvá pracovný pomer zamestnanca v kalendárnom roku a akú prácu vykonáva, má nárok na niektorú alebo niektoré z uvedených druhov dovoleniek.

    Evidenciu dovolenky zamestnancov a následný výpočet náhrady mzdy za dovolenku vám uľahčí účtovný program Money S3 a jeho modul Mzdy a personalistika. Vyskúšajte si ho zadarmo.

    Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť

    Dovolenka za kalendárny rok je základným typom dovolenky. Podmienkou nároku na ňu je to, že pracovný pomer zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi trval nepretržite a zamestnanec u zamestnávateľa vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.

    Ak pracovný pomer zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka (napríklad nastúpil do zamestnania v priebehu roka) a zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, tak má nárok na pomernú časť z celej výmery dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina výmery dovolenky za kalendárny rok.

    Základná výmera dovolenky zamestnanca je najmenej štyri týždne. Na tú má nárok každý zamestnanec. Ak ide ale o zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dosiahne 33 rokov alebo o zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, tak ten má výmeru dovolenky za kalendárny rok v rozsahu najmenej päť týždňov. Výmera dovolenky za kalendárny rok v rozsahu osem týždňov sa vzťahuje na špecifické skupiny zamestnancov, akými sú napríklad pedagogický zamestnanec, vysokoškolský učiteľ a podobne.

    Dovolenka za odpracované dni

    Tým, ktorí nevykonávali v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní a z tohto dôvodu im nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, patrí dovolenka za odpracované dni. Dovolenka za odpracované dni je v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

    Praktický príklad nároku na dovolenku za odpracované dni

    Zamestnanec má 28 rokov, nemá deti, nastúpil do pracovného pomeru 1. júna 2023 a pracuje päť dní v týždni. Od 1. augusta 2023 by rád išiel na dovolenku. Nie je splnená podmienka, že u zamestnávateľa odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, takže má nárok iba na dovolenku za odpracované dni. Keďže spolu v júni a júli 2023 odpracoval 42 pracovných dní a za každých 21 odpracovaných dní má nárok na 1/12 dovolenky za kalendárny rok, tak jeho dovolenka za odpracované dni bude v rozsahu 3,33 dňa (2/12 x 4 týždne dovolenky x 5 dní). Zákonník práce spôsob zaokrúhľovania dovolenky neupravuje. Je vhodné ho dohodnúť medzi zamestnávateľom a zamestnancom, resp. zástupcami zamestnancov s presnosťou napríklad na „pol dňa“ dovolenky.

    Dodatková dovolenka

    Dodatková dovolenka patrí iba tomu zamestnancovi, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnancovi, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Zamestnanca s nárokom na dodatkovú dovolenku, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, všeobecne definuje § 106 ods. 2 Zákonníka práce. Konkrétne druhy týchto prác, pracovísk a oblastí ale vymenúva až vyhláška č. 75/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Dodatková dovolenka je dovolenka navyše k dovolenke za kalendárny rok alebo k dovolenke za odpracované dni. Poskytuje sa v rozsahu jeden týždeň, čiže päť pracovných dní. Ak zamestnanec za vyššie uvedených podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

    Kto rozhoduje o tom, kedy bude mať zamestnanec dovolenku

    Pri určovaní dovolenky sa podľa Zákonníka práce má prihliadať na potreby zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, takže by tu mala byť určitá rovnováha. Čerpanie dovolenky preto určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

    Aj keď sa vyššie spomína, že dovolenka by sa spravidla mala vyčerpať vcelku, v praxi to tak často nebýva. V tomto smere Zákonník práce hovorí, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí aspoň jedna jej časť trvať najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené, ale len so súhlasom zamestnanca.

    Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky pre viacerých zamestnancov naraz, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky, tzv. „celozávodná dovolenka“, môže byť určené najviac na dva týždne. Jedine ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej šesť mesiacov vopred, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na tri týždne.

    Spoločné informácie o dovolenke, na ktoré netreba zabúdať

    V súvislosti s dovolenkou je dobré pamätať napríklad na to, že:

    • za vyčerpanú dovolenku zamestnávateľ zamestnancovi poskytuje náhradu mzdy, ktorá je v sume jeho priemerného zárobku,
    • zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku (napríklad málo odpracovaných dní od začiatku roka), ak sa dá predpokladať, že ich splní do konca roka, v ktorom dovolenku čerpá – vďaka tomu je možné napríklad už na začiatku januára čerpať týždeň novej dovolenky,
    • za každé neospravedlnené nenastúpenie do práce (vynechanie pracovnej zmeny) môže zamestnávateľ skrátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni,
    • ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky,
    • ak bol zamestnanec v priebehu dovolenky uznaný za dočasne práceneschopného alebo ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje.

    Zaistite si vždy aktuálne novinky zo sveta miezd a personalistiky

    Zadajte váš e-mail a naše tipy z oblasti miezd a personalistiky vám budú chodiť priamo do e-mailu. info

    Odoslaním súhlasíte s našimi zásadami pre spracovanie osobných údajov.

    Nevyčerpaná dovolenka a ako je možné sa s ňou vysporiadať

    Ako bolo už spomenuté vyššie, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Ak nastane situácia, že zamestnanec si nemôže vyčerpať dovolenku v príslušnom kalendárnom roku z dôvodu, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi zostávajúcu dovolenku z tohto kalendárneho roka tak, aby si ju vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Čiže ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v tomto roku, prenáša sa mu do nasledujúceho roka a zamestnávateľ je povinný mu určiť jej čerpanie v tomto nasledujúcom roku.

    Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie „starej“ dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby vyčerpal túto dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, tak si čerpanie dovolenky môže určiť sám zamestnanec. V tomto prípade musí vlastný termín čerpania dovolenky zamestnanec písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej 30 dní vopred. So súhlasom zamestnávateľa to môže byť aj menej.

    Ak si ani tak zamestnanec nemohol vyčerpať „starú“ dovolenku do konca nasledujúceho roka, tak za časť nevyčerpanej dovolenky z predchádzajúceho roka presahujúcu štyri týždne základnej výmery dovolenky mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Nevyčerpaná prenesená časť dovolenky z predchádzajúceho roka v rozsahu do štyroch týždňov základnej výmery dovolenky mu jednoducho povedané „prepadne“ bez náhrady mzdy (to isté platí aj o nevyčerpanej dodatkovej dovolenke, ktorá sa musí vyčerpať prednostne). Výnimkou je situácia, ak si túto dovolenku nemohol zamestnanec vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

    Praktický príklad pre nevyčerpanú dovolenku

    Zamestnanec mal v roku 2022 nárok na 20 dní základnej výmery dovolenky a 5 dní dovolenky z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa, spolu teda 25 dní dovolenky. V roku 2022 si vyčerpal len 10 dní dovolenky a preto si zvyšných 15 dní dovolenky preniesol do roku 2023. Z prenesenej dovolenky si zamestnanec v roku 2023 vyčerpal 7 dní a zvyšných 8 dní mu zostalo nevyčerpaných. Zo základnej výmery dovolenky za rok 2022 si tak zamestnanec vyčerpal 10 dní v roku 2022 a 7 dní v roku 2023, čo je spolu 17 dní z 20. V roku 2023 mu nevyčerpané 3 dni zo základnej výmery dovolenky za rok 2022 „prepadnú“ bez náhrady mzdy. Naopak, za nevyčerpanú dovolenku presahujúcu týchto 20 dní (v jeho prípade teda 5 dní dovolenky) dostane náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

    Boli informácie v článku užitočné?

    Hodnotenie iba pre užívateľov nášho blogu.

    Áno
    Nie
    Vyzkoušejte si účetní program Money S3

    Vyskúšajte si účtovný program
    Money S3

    Zadarmo a so všetkými funkciami

    Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
    Pripojte sa k 20 000 používateľom.
    Vyskúšajte zadarmo
    Zavrieť reklamu
    Prepojte svoje účtovníctvo s podnikaním
    Pripojte sa k 20 000 používateľom.