Aké výhody má mikrodaňovník z hľadiska dane z príjmov?

Mikrodaňovník a splnenie podmienok pre tento status

Mikrodaňovník je pojem zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ v príslušnom tvare). Ide o daňovníka, ktorý po splnení určitých kritérií získava špeciálne výhody z hľadiska dane z príjmov.

Mikrodaňovníkom môže byť fyzická osoba aj právnická osoba:

• fyzická osoba vtedy, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur,
• právnická osoba vtedy, ak jej zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur.

Zákon o dani z príjmov však uvádza aj kritériá, ktoré vylučujú nadobudnutie statusu mikrodaňovníka, a to aj vtedy, ak by daňovník splnil vyššie uvedenú podmienku týkajúcu sa zdaniteľných príjmov (výnosov). Mikrodaňovníkom nie je daňovník:

• ktorý je závislou (prepojenou) osobou podľa zákona o dani z príjmov a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,
• na ktorého bol vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,
• ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

Zoznam výhod mikrodaňovníka z hľadiska dane z príjmov

Výhody plynúce mikrodaňovníkovi zo zákona o dani z príjmov sa týkajú týchto oblastí:

1. zahrňovanie opravných položiek k pohľadávkam do daňových výdavkov,
2. odpis pohľadávky zahrňovaný do daňových výdavkov,
3. odpisovanie hmotného majetku v daňovníkom určenej výške,
4. odpisovanie prenajatého hmotného majetku bez limitu,
5. odpočet daňovej straty od základu dane z príjmov bez limitu.

V nasledujúcich častiach článku si jednotlivé výhody mikrodaňovníka rozvedieme bližšie.

Zahrňovanie opravných položiek k pohľadávkam do daňových výdavkov

Pre bežných daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva platí, že tvorba opravnej položky k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, sa môže zahrnúť do daňových výdavkov len v limitovanej výške. Tá sa odvíja od času, ktorý uplynul od splatnosti pohľadávky.

Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako:

• 360 dní, tak do daňových výdavkov sa zahrnie najviac 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
• 720 dní, tak do daňových výdavkov sa zahrnie najviac 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
• 1 080 dní, tak do daňových výdavkov sa zahrnie najviac 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.

Mikrodaňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva však môže tvorbu opravnej položky k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, zahrnúť do daňových výdavkov v súlade s účtovnými predpismi. Inak povedané, u mikrodaňovníka je účtovná opravná položka k pohľadávke zároveň aj daňovým výdavkom. Navyše, mikrodaňovník môže takto postupovať aj pri tvorbe opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky (úroky či poplatky z omeškania). Bežný daňovník môže tvorbu opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky zahrnúť do daňových výdavkov až po uplynutí viac ako 1 080 dní odo dňa splatnosti pohľadávky alebo príslušenstva pohľadávky.

V súvislosti s vyššie uvedeným je vhodné spomenúť aj § 52zzb ods. 4 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa vyššie uvedené pravidlá zahrňovania tvorby opravnej položky k pohľadávke a príslušenstvu pohľadávky do daňových výdavkov u mikrodaňovníka môžu použiť len na pohľadávku a príslušenstvo pohľadávky zahrnuté do zdaniteľných príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník mikrodaňovníkom.

Odpis pohľadávky zahrňovaný do daňových výdavkov

Pri trvalom (definitívnom) upustení od vymáhania pohľadávky sa v sústave podvojného účtovníctva účtuje odpis pohľadávky, ktorým sa pohľadávka vyradí z účtovníctva. Pre bežných daňovníkov je odpis pohľadávky (a príslušenstva pohľadávky) daňovým výdavkom maximálne do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa predchádzajúcej časti článku.

Platí to však aj pre mikrodaňovníka, u ktorého je odpis pohľadávky a príslušenstva pohľadávky daňovým výdavkom maximálne do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok. A ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti článku, mikrodaňovník zahrňuje opravnú položku k pohľadávke a k príslušenstvu pohľadávky do daňových výdavkov v takej výške, v akej o nich účtuje v účtovníctve, čo je v porovnaní s bežnými daňovníkmi výhodnejší postup.

Aj tu je vhodné spomenúť prechodné ustanovenie § 52zzi ods. 2 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého môže mikrodaňovník použiť zvýhodnené pravidlá zahrňovania odpisu pohľadávky alebo príslušenstva pohľadávky do daňových výdavkov len k tej pohľadávky alebo príslušenstvu pohľadávky, ktoré boli zahrnuté do jeho zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom bol považovaný za mikrodaňovníka.

Odpisovanie hmotného majetku v daňovníkom určenej výške

Ďalšia veľká výhoda mikrodaňovníka súvisí s odpismi hmotného majetku. Mikrodaňovník totižto môže odpisovať hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 v ním určenej výške najviac do výšky vstupnej ceny. Uvedené znamená teda napríklad aj to, že ak sa tak mikrodaňovník rozhodne, môže hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 (doba odpisovania 2 až 12 rokov) odpísať a zahrnúť do daňových výdavkov aj jednorazovo vo výške 100 % vstupnej ceny už v prvom roku odpisovania majetku (v roku zaradenia majetku do užívania).

Zvýhodnený spôsob odpisovania použije daňovník, ktorým je:

• právnická osoba, na hmotný majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka,
• fyzická osoba, na hmotný majetok zaradený do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka.

Zvýhodnený režim odpisovania hmotného majetku nemôže mikrodaňovník uplatniť na osobné automobily zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac.

Okrem toho, ak sa mikrodaňovník rozhodne uplatniť zvýhodnený režim odpisovania hmotného majetku, tak nemôže uplatniť prerušenie odpisovania.

V prípade, že sa mikrodaňovník rozhodne pred uplynutím štandardnej doby odpisovania vyradiť hmotný majetok, pri ktorom si uplatnil zvýhodnený režim odpisovania, tak je v súlade § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov povinný zvýšiť základ dane z príjmov o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi a odpismi štandardne vyčíslenými v prípade, ak by zvýhodnený režim odpisovania neuplatnil.

Tip redakcie

Vyskúšajte si zadarmo účtovný program Money S3

S ním môžete jednoducho viesť účtovníctvo, vystavovať faktúry či evidovať sklad pre kamenný i online predaj

Stiahnuť skúšobnú verziu

Odpisovanie prenajatého hmotného majetku bez limitu

Ak bežný daňovník poskytne hmotný majetok na prenájom, tak do daňových výdavkov si môže odpisy tohto prenajatého majetku zahrnúť najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich príslušnému zdaňovaciemu obdobiu. Tento limit výšky odpisov sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka. A ak ide o mikrodaňovníka, ktorým je fyzická osoba, tak tento limit sa nevzťahuje len na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Odpočet daňovej straty od základu dane z príjmov bez limitu

Nezanedbateľná výhoda mikrodaňovníka sa spája aj s „nulovými obmedzeniami“ v súvislosti s odpočtom daňovej straty.

Všeobecne pre všetkých daňovníkov platí, že od základu dane z príjmov daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas maximálne piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, začínajúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Avšak bežný daňovník si takto môže uplatniť odpočet daňovej straty najviac do výšky 50 % základu dane z príjmov. Mikrodaňovník si takto môže uplatniť odpočet daňovej straty až do výšky 100 % celkového základu dane z príjmov, ak je právnickou osobou, alebo do výšky 100 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov u daňovníka, ak je fyzickou osobou. Podmienkou je to, že v zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, sa musí považovať za mikrodaňovníka.