Minimálna daň právnickej osoby od roku 2024 s príkladmi

Čo je to minimálna daň právnickej osoby

Ako vyplýva už zo samotného názvu tohto inštitútu, minimálna daň právnickej osoby bude znamenať to, že právnická osoba bude musieť za každé zdaňovacie obdobie zaplatiť daň z príjmov aspoň v tabuľkovo určenej minimálnej výške.

Minimálnou daňou právnickej osoby je teda daň (po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí), ktorú platí daňovník, ktorého daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane prislúchajúcej pre daňovníka podľa jeho zdaniteľných príjmov (výnosov). Platí ju aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

Od kedy sa začína platiť minimálna daň právnickej osoby

Z hľadiska účinnosti sa minimálna daň právnickej osoby prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024. To znamená, že na s. r. o., ktorá má zdaňovacie obdobie kalendárny rok, sa bude daňová licencia právnickej osoby vzťahovať prvýkrát za rok 2024. Ak jej vyjde za rok 2024 daňová strata alebo nižšia daň ako tabuľkovo prislúchajúca minimálna daň, zaplatí minimálnu daň až v roku 2025 na základe daňového priznania podaného v roku 2025 za rok 2024.

Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, bude platiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie. Napr. ak dôjde k takejto zmene od 1. júla 2024, tak pomernú časť minimálnej dane za predčasne ukončené zdaňovacie obdobie kalendárny rok trvajúce od 1. januára 2024 do 30. júna 2024 zaplatí daňovník v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie hospodársky rok trvajúce od 1. júla 2024 do 30. júna 2025.

Výška minimálnej dane (daňovej licencie) právnickej osoby

Výška minimálnej dane právnickej osoby sa odvíja od toho, aké zdaniteľné príjmy (výnosy) daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie.

Uvedená suma minimálnej dane právnickej osoby platí pre jedno celé zdaňovacie obdobie, teda kalendárny rok alebo hospodársky rok, pričom obe tieto zdaňovacie obdobia zahŕňajú 12 kalendárnych mesiacov. Ak by mal daňovník zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, tak sa aj minimálna daň právnickej osoby úmerne znižuje. Vypočíta sa vo výške súčinu 1/12 sumy ročnej minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia. Uvedená situácia sa bude týkať napríklad firiem, u ktorých dochádza k zániku v dôsledku premeny obchodnej spoločnosti (zlúčenie, splynutie, rozštiepenie), k zániku v dôsledku likvidácie a podobne.

Príklad na výpočet pomernej časti minimálnej dane:

Spoločnosť A zanikla v dôsledku premeny – s účinnosťou od 1. apríla sa zlúčila so spoločnosťou B, ktorá je jej právnym nástupcom. Zdaňovacie obdobie spoločnosti A trvalo tri kalendárne mesiace od 1. januára do 31. marca. Dosiahla počas neho zdaniteľné príjmy (výnosy) vo výške 30 000 eur, takže jej prislúchala ročná suma minimálnej dane právnickej osoby vo výške 340 eur. Jej pomerná časť sa vypočíta ako 1/12 z 340 eur x 3 mesiace zdaňovacieho obdobia, čo je 85 eur. Ak jej daň z príjmov bude nižšia alebo vykáže daňovú stratu, bude musieť zaplatiť za tri mesiace zdaňovacieho obdobia túto sumu dane z príjmov.

Kto platí polovičnú sumu minimálnej dane právnickej osoby

Pre daňovníkov spĺňajúcich jednu špecifickú podmienku sa uplatňuje polovičná suma minimálnej dane právnickej osoby. Tá je teda v závislosti od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovníka v sume 170 eur, 480 eur, 960 eur alebo 1920 eur.

Ide o daňovníkov, ktorých priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, je za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách. Na výpočet tohto ukazovateľa sa použije metodika podľa štvrťročného výkazu o práci „Práca 2-04“.

Kto vôbec neplatí minimálnu daň právnickej osoby (daňovú licenciu)

Minimálnu daň právnickej osoby vôbec neplatí:

• daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol (toto neplatí pre daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie napríklad fúziou alebo rozdelením),
• daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie (napr. občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie),
• verejná obchodná spoločnosť,
• daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko,
• daňovník odo dňa vstupu do likvidácie alebo odo dňa vyhlásenia konkurzu,
• pozemkové spoločenstvo so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur, ak dosahuje len príjmy z poľnohospodárskej prvovýroby a s ňou súvisiaceho spracovania alebo úpravy poľnohospodárskych produktov, alebo príjmy z hospodárenia v lesoch a na vodných plochách,
• daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom mu bolo doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti.

Započítavanie rozdielu, ak je minimálna daň vyššia ako vypočítaná daň

Ak sa firme darí tak dobre, že v daňovom priznaní jej vždy vyjde suma dane vyššia ako suma prislúchajúcej minimálnej dane právnickej osoby, tak sa jej tento inštitút v konečnom dôsledku ani netýka. Je celkom prirodzené, že nie vždy to tak musí byť. Ak je za príslušné zdaňovacie obdobie minimálna daň vyššia ako reálne vypočítaná daň z príjmov, tak obchodná spoločnosť v podstate platí tento rozdiel dane z príjmov nad rámec svojich ekonomických výsledkov alebo inak povedané zbytočne „dopláca“ na tento inštitút.

Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je však možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po tom zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená. Tento nárok okrem uplynutia troch zdaňovacích období zaniká aj ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie a ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu.

Nevýhodou tejto možnosti je ale to, že nárok na zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť (pred uplatnením preddavkov na daň) možno uplatniť len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby. Každá právnická osoba v konečnom dôsledku teda za každé zdaňovacie obdobie zaplatí aspoň minimálnu daň.

Príklad na započítanie kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a vypočítanou daňou:

• Daňovník za rok 2024 vykázal daňovú stratu a zaplatil minimálnu daň vo výške 340 eur. Sumu 340 eur (340 eur – 0 eur) si bude môcť započítať v rokoch 2025 až 2027, ak dosiahne dostatočne vysokú daňovú povinnosť.
• Daňovník za rok 2025 vykázal daňovú povinnosť 140 eur a zaplatil minimálnu daň vo výške 340 eur. Sumu 200 eur (340 eur – 140 eur) si bude môcť započítať v rokoch 2026 až 2028, ak dosiahne dostatočne vysokú daňovú povinnosť.
• Daňovník za rok 2026 vykázal daňovú povinnosť 800 eur a vzhľadom na jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) mu prislúcha minimálna daň vo výške 340 eur. Daňová povinnosť v tomto roku prevyšuje sumu minimálnej dane o 460 eur (800 eur – 340 eur). Na túto sumu možno započítať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a vykázanou daňovou povinnosťou (najviac za tri predchádzajúce roky). Daňovník túto možnosť využije a započíta sumu 340 eur z roku 2024 a 120 eur z roku 2025. V dôsledku toho zaplatí (odvedie daňovému úradu) daň vo výške 360 eur. V rokoch 2027 a 2028 má možnosť takto započítať ešte nezapočítaných 80 eur z roku 2025.

Tip redakcie

Vyskúšajte si zadarmo účtovný program Money S3

S ním môžete jednoducho viesť účtovníctvo, vystavovať faktúry či evidovať sklad pre kamenný i online predaj

Stiahnuť skúšobnú verziu

Minimálna daň pre firmy, ktoré v roku 2024 vstúpia do likvidácie / konkurzu

Na Slovensku pôsobí množstvo tzv. „spiacich“ obchodných spoločností, ktoré v podstate nevykonávajú žiadnu činnosť. Na druhej strane existujú aj spoločnosti, ktorých podnikanie je také malé, že novozavedená daňová licencia je pre ne neúnosná. Podobné právnické osoby, pre ktoré je ekonomicky neefektívne platiť minimálnu daň, pravdepodobne zaniknú.

Dobrou správou je to, že daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2024, neplatí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Ako už bolo uvedené, neplatí ju ani potom, keď sa nachádza v procese likvidácie a konkurzu. Ak sa teda niekto začne „zbavovať“ svojej právnickej osoby počas roka 2024, tak nebude platiť ani pomernú časť daňovej licencie za obdobie, kedy v likvidácii alebo v konkurze ešte nebol.